V nedeľu ráno sme sa stretli (skoro) všetci na vlakovej stanici v Seredi, začala naša cesta v rámci programu Erasmus+. Našou cieľovou destináciou bolo Severné Macedónsko. Po vystriedaní niekoľkých dopravných prostriedkov (vlak, autobus, lietadlo, taxi) nás konečne v popoludňajších hodinách privítal Prilep. Je to mesto veľké asi ako Trnava (približne 66 000 obyvateľov) známe najmä produkciou tabaku, mramoru a výrobou elektroniky, textilu, piva a cukroviniek.
Oficiálny program začal v pondelok ráno, keď nás privítala riaditeľka SOU Kuzman Josifovski Pitu Ceca Vidova Trajcheska. Témou projektu je „Training firms boost your success“, výmena skúseností medzi cvičnými firmami, preto sme pokračovali prezentáciami cvičných firiem. K štyrom prezentáciám firiem (Boxies, a. s.; Honeybae – Slovensko, Moses – Bulharsko, Main fashion Style – Severné Macedónsko) domáci pripojili aj prezentáciu o meste Prilep, ktoré sme si spolu s našim sprievodcom (učiteľom dejepisu Alexandrom) popoludní prezreli.
Druhý deň začal prípravami cvičných firiem na veľtrh, ale ani sme sa nenazdali a už sme nastupovali do autobusu smer Kavadarci - mesto vo vinohradníckom regióne Tikveš. Tu sme navštívili regionálne múzeum, kde sme okrem krojov a predmetov, ktoré používali v domácnosti, obdivovali aj rôzne nástroje a zariadenia slúžiace na spracovanie hrozna. Nasledovalo múzeum vinárstva (na Balkáne sa nachádzajú iba 2 takéto múzeá, to druhé je v Čiernej Hore) spojené s ochutnávkou vína. Na spiatočnej ceste sme sa zastavili v pravoslávnom kostole sv. Dimitrija, kde sme zapálili sviečky.
Vrcholom programu je vždy veľtrh cvičných firiem, ktorý sa tentokrát konal v stredu. Obe naše firmy zanechali určite vo všetkých návštevníkoch nezmazateľnú stopu. Hlasovanie o najlepšie logo vyhrala slovenská Honeybae, nasledovaná ďalšou našou firmou Boxies, a. s. Na treťom mieste skončili domáci. Popoludňajší program zahŕňal návštevu múzea tabaku, kde sme sa prostredníctvom pútavých historiek pána Alexandra dozvedeli veľa zaujímavých vecí o tabaku, výrobe cigariet, cigár, fajok, zápaliek...
Vo štvrtok sme sa tešili na návštevu mesta Ochrid, nachádzajúceho sa pri Ochridskom jazere. Toto mesto je už od roku 1980 zapísané na zozname svetového dedičstva UNESCO, takže sme boli veľmi zvedaví. A mesto rozhodne nesklamalo. Kráčajúc úzkymi malebnými uličkami starého mesta sme sa nevedeli vynadívať na domy v „tureckom“ štýle postavené v priebehu 19. storočia. Cestu do kopca nám spríjemnili aj zastávky v dielni na výrobu papiera, či v rezbárskej dielni. Tesne pod vrcholom kopca sme prišli ku kostolu sv. Jána Krstiteľa (Kaneo), ktorý sa nachádza na všetkých propagačných materiáloch o Ochride. Ešte krajší ako kostolík bol výhľad na Ochridské jazero s úctyhodnými rozmermi (šírka 15 km, dĺžka 30 km).
Ani sme sa nenazdali a v piatok sme sa lúčili so školou a macedónskymi študentami. Čokoládová torta na záver bola príjemným bonusom. Deň sme zakončili spoločnou večerou spojenou s odovzdávaním účastníckych certifikátov. Posledné objatia a naša cesta smerovala znovu do Ochridu, odkiaľ sme plný nových zážitkov odleteli domov na Slovensko. Tešíme sa na ďalšie stretnutie vo februári v bulharskej Sofii.