Ani sme sa nenazdali a druhý týždeň našej Erasmus+ mobility v Krakove je za nami. Po prvých dňoch, keď sme sa zoznamovali s pracovným prostredím, kolegami a novými úlohami, sa nám už pracovalo oveľa jednoduchšie. Vo firmách sme sa zorientovali, vedeli sme, čo sa od nás očakáva, a preto nám práca išla rýchlejšie a istejšie. Zamestnávatelia boli spokojní s naším prístupom, zodpovednosťou a ochotou učiť sa nové veci, čo nás veľmi potešilo.
Popri pracovných povinnostiach sme spoznávali aj históriu a zaujímavé miesta Krakova a jeho okolia. Silným zážitkom bola návšteva koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau. Táto exkurzia nám pripomenula tragické udalosti druhej svetovej vojny a prinútila nás zamyslieť sa nad hodnotou slobody, ktorú dnes považujeme za samozrejmosť.
Počas ďalších voľnočasových aktivít sme navštívili historickú štvrť Kazimierz, ktorá bola kedysi centrom židovského života v Krakove. Prezreli sme si baziliku svätého Michala Archanjela a svätého Stanislava biskupa, synagógu Remuh a židovský cintorín, ktorý patrí k najstarším v Európe. Naše kroky viedli aj do štvrte Podgórze, kde sme videli Námestie hrdinov geta a zachované časti múru niekdajšieho krakovského geta. Každé z navštívených miest nám pomohlo lepšie pochopiť bohatú a zároveň často bolestnú históriu mesta.
Počas mobility sme však nezbierali len pracovné skúsenosti a historické poznatky. Naučili sme sa aj niečo o samostatnosti. Bez rodičov sme zvládli približne 322 hodín, pričom sme prežili bez domácich obedov, bez pripomínania povinností a niektorí možno dokonca aj bez otázky: „A máš si čo obliecť?“
Za dva týždne sme precestovali približne 760 kilometrov vlakom na trase Trnava – Žilina – Bohumín – Krakov a späť. Ďalších približne 140 kilometrov sme absolvovali autom počas výletu do Osvienčimu a späť. Každý z nás navyše precestoval približne 130 kilometrov mestskou hromadnou dopravou a nachodil množstvo ďalších kilometrov pešo. Presné číslo nepoznáme, ale naše nohy by o tom vedeli rozprávať celé hodiny.
Počas pobytu sme sa stretli aj s rôznymi zvieracími obyvateľmi mesta. Do kontaktu sme prišli so psami (vo firme), mačkami a zajacmi (v kaviarni), holubmi a koňmi (na hlavnom námestí), pavúkom (v izbe), niekoľkými drakmi (plyšovými) a dokonca aj s jednou kapibarou, ktorá odcestovala s nami na Slovensko.
Dva týždne prešli neuveriteľne rýchlo. Odnášame si nové vedomosti, pracovné skúsenosti, zážitky, fotografie a možno aj zopár suvenírov, ktoré sa záhadne zmestili do už aj tak plných kufrov. Krakov si nás získal svojou atmosférou, históriou aj ľuďmi. A ak by sme dostali možnosť absolvovať podobnú mobilitu ešte raz? Stačí povedať kedy a balíme kufre.
