Prvou pamiatkou našej cesty po stopách nielen literárnej histórie bola najvýznamnejšia sakrálnou stavbou a gotický skvost mesta - Dóm sv. Martina. Na vrchole 85 m vysokej veže sa na pozlátenom vankúši nachádza 300 kg ťažká kópia uhorskej koruny. V krypte Dómu ležia pozostatky osvietenského spisovateľa J. I. Bajzu.
K ďalším významným pamiatkam, ktoré sme neobišli, bol Palác Uhorskej kráľovskej komory. V rokoch 1847-1848 tu Ľ. Štúr , predseda Slovenského národného hnutia a vtedajší poslanec SNR za mesto Zvolen, hájil záujmy slovenského ľudu.
Stará budova Academie Istropolitany dnes slúži mladým študujúcim divadelníkom na Vysokej škole múzických umení. V roku 1465 ju založil kráľ Matej vôbec jako prvú univerzitu na Slovensku, mala štyri fakulty. Poskytovala humanistické, teologické učenie, plus vzdelanie v prírodných vedách. Sto rokov pred Galileim sa tu prednášalo o tom, že Zem možno krúži okolo Slnka a nie opačne ako sa vtedy všeobecne verilo.Fungovala ani nie tridsať rokov.
Turistickou atrakciou je prehliadka hlavného mesta turistickým vláčikom. Aj my sme využili túto možnosť. Dejiny Bratislavy so sprievodným slovom milej pani sprievodkyne na nás zapôsobili cez okná červeného vláčika intenzívnejšie a nepoznané zákutia historických častí čarovnejšie.
Prestávku sme si urobili na Bratislavskom hrade, ktorý patrí k najvýznamnejším dominantám Bratislavy. Viaže sa k nemu i prvá písomná zmienka o Bratislave z roku 907.
Pred historickou budovou SND, ktorá bola postavená podľa návrhov architektov Ferdinanda Fellnera a Hermanna Helmera a otvorili ju v roku 1886, sme si pripomenuli miesto, odkiaľ išla Prvá konská železnica na Slovensku. Bola sprevádzkovaná v roku 1840 a viedla z Bratislavy do Svätého Jura, do roku 1846 bola predĺžená cez Trnavu až po Sereď.
Dušou kultúrneho a spoločenského života je Hlavné námestie, ktorému dominuje kamenná fontána z roku 1572 pripomínajúca legendu o rytierovi Rolandovi, ochrancovi mestských práv.
Pod názvom Stará radnica treba rozumieť komplex budov z rôznych slohových období, v ktorom od stredoveku sídlila samospráva slobodného kráľovského mesta na čele s richtárom.
Skvostom palácovej a klasicistickej architektúry Bratislavy je palác ostrihomských arcibiskupov, známy ako Primaciálny palác. V Zrkadlovej sieni tohto paláca bol v r. 1805 podpísaný tzv. Bratislavský mier medzi Františkom I. a Napoleonom. V reprezentačných priestoroch Primaciálneho paláca sme sa pokochali prehliadkou unikátnej zbierky 6 anglických gobelínov zo 17. storočia, ktoré zobrazujú starú antickú povesť o láske kňažky Hero k Leandrovi.
Evanjelické lýceum bolo založené v roku 1606 Davidom Kilgerom. V roku 1714 sa stal rektorom lýcea polyhistor Matej Bel, ktorý povzniesol jeho úroveň, zmodernizoval školu, zaviedol prírodovedné predmety a zreorganizoval systém vyučovacieho procesu. Jeho hlavným cieľom v škole bolo vychovať silné kresťanské osobnosti. K histórii lýcea sa viažu mená mnohých významných slovenských dejateľov.
Poslednou pamätihodnosťou našej literárnohistorickej návštevy hlavného mesta bol Slavín, národná kultúrna pamiatka venovaná sovietskym vojakov padlým počas druhej svetovej vojny na území západného Slovenska. Spolu s cintorínom padlých v prvej svetovej vojne v Petržalke predstavuje jediný vojenský cintorín v Bratislave. Pamätník bol postavený v rokoch 1957 - 1960 a slávnostne ho odhalili pri príležitosti 15. výročia oslobodenia mesta Sovietskou armádou 4. apríla 1960. Autorom výtvarného riešenia pamätníka je slovenský sochár a architekt Ján Svetlík. V šiestich masových a v 278 individuálnych hroboch je tu pochovaných 6 845 vojakov Červenej armády, ktorí padli pri dobývaní mesta počas bojov druhej svetovej vojny v apríli 1945.