So študentmi prvého ročníka sme si pripomenuli 9. septembra Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý odkazuje na konkrétnu udalosť - prijatie tzv. Židovského kódexu. Vláda ľudáckej Slovenskej republiky prijala tzv. Židovský kódex (Nariadenie o právnom postavení Židov č.198/1941 Sl. z.) 9. septembra 1941, teda presne pred 80 rokmi. Kódex bol najrozsiahlejšou právnou normou vojnového slovenského štátu. Obsahoval celkovo 270 paragrafov. V nich prevažne zhrnul dovtedajšiu protižidovskú legislatívu na Slovensku. Obsahoval však aj nové prvky, predovšetkým novú definíciu pojmu "Žid" na rasovom základe. Do právneho poriadku zavádzal aj pojem "židovský miešanec".
Propaganda ľudáckeho režimu označovala kódex za prísnejšiu protižidovskú právnu normu, akou boli obdobné normy v nacistickom Nemecku. V dôsledku uplatňovania protižidovských opatrení a Židovského kódexu bolo židovské obyvateľstvo na konci roku 1941 úplne pauperizované a sociálne odkázané.
Režim Hlinkovej slovenskej ľudovej strany hľadal riešenie tejto situácie a v snahe zbaviť sa Židov, sa dohodol s predstaviteľmi nacistického Nemecka na deportáciách slovenských Židov na územie pod kontrolou nacistickej Tretej ríše. Transporty, ktoré smerovali do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov začali zo Slovenska odchádzať 25. marca 1942. Do 20. októbra 1942 bolo zo Slovenska vyvezených takmer 57 628 Židov. Ďalšia vlna deportácií Židov začala v septembri 1944, počas okupácie Slovenska jednotkami nacistického Nemecka. Trvala do 31. marca 1945. Sprevádzalo ju masové vraždenie obetí priamo na slovenskom území. Dnes si pripomíname obete holokaustu a rasového násilia.
Súčasťou aktivít boli aj spomienky preživších prihovárajúcich sa k nám z krátkych filmov EDAH- Seredské svedectvá.
Pozreli sme si aj súbor fotografií známy ako Album z Auschwitzu alebo Album Lili Jacob. Fotografie boli objavené bývalou väzenkyňou Auschwitzu, slovenskou Židovkou Lili Jacobovou pri oslobodzovaní koncentračného tábora Mittelbau-Dora ( 640km vzdialeného od Auschwitzu ).
Nie je známe, komu bol súbor fotografií určený, ani akou cestou sa dostal do tábora Mittelbau-Dora. Faktom je, že bol nájdený osobou, ktorá prežila a tá našla na fotografiách nielen seba, ale tiež svojich blízkych, rodinu a priateľov, s ktorými bola deportovaná do Auschwitzu, žiaľ, nik z nich naprežil.
Vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau symbolizuje celý holokaust, súbor týchto fotografií ukazuje dejiny všetkých transportov, všetkých smerujúcich do vyhladzovacích centier.
Autor farebných fotografií Pawel Sawicki sa snažil vyhľadať v areáli tábora miesta, ktoré sú viditeľné na fotografiách Albumu. Chcel ukázať ich dnešnú prázdnotu, ale zároveň ich jazvy, ktoré sú hlboké a nezmazateľné.