Výchovné poradenstvo
VÝCHOVNÉ PORADENSTVO
Sociálne a psychologické podmienky, v ktorých vyrastá a formuje sa mladá generácia sú stále zložitejšie. Podporu adaptácie mladej generácie už takmer päť desaťročí pomáha riešiť systém výchovného a psychologického poradenstva, ktorý v meniacich sa spoločensko-historických podmienkach prešiel mnohými organizačnými a čiastočne aj koncepčnými zmenami.
Aktuálny spoločenský vývoj sa zákonite premieta do života školy a postupne mení a rozširuje záber výchovno-vzdelávacej činnosti. Školy, niekedy značne zaskočené dopadmi sociálno-patologických javov, hľadajú spôsoby, preventívne opatrenia a možnosti ich riešenia. Tieto problémy plošne zasahujú všetky typy škôl, vrátane stredných škôl.
V našom školskom systéme získala už tradičné postavenie funkcia výchovného poradcu, ktorá bola ustanovená v roku 1962 v základných školách a v priebehu sedemdesiatych a osemdesiatych rokov aj v stredných školách, ako jeden zo základných článkov systému poradenstva. Hlavnou úlohou výchovného poradenstva je pomáhať riešiť špecifické otázky psychického, výchovného a sociálneho vývinu detí a mládeže.
Medzi najdôležitejšie charakteristiky výchovného poradenstva patria:
a) interdisciplinárny charakter – vyjadruje nevyhnutnosť spolupráce odborných zamestnancov pri riešení poradenských úloh,
b) inštitucionalizovaný charakter – zahŕňa sústredenie práce odborníkov do osobitných organizačných útvarov a špecializovaných inštitúcií, ktoré sa zaoberajú poradenstvom,
c) multisférový charakter – vychádza z pomoci inštitúciám a rezortom, ktoré plnia spoločenské funkcie k jednotlivcovi,
d) profesionalizovaný charakter – vychádza zo zriadenia funkcie výchovného poradcu a potreby jeho profesionalizácie,
e) procesuálny charakter – zdôrazňuje riešenie problémov prebiehajúcich v čase,
f) personalistický charakter – orientuje sa na osobnosť a celistvý vývin osobnosti,
g) biodromálny charakter – zdôrazňuje interakciu osobnosti s podmienkami sociálneho a životného prostredia,
h) formatívno-rozvíjajúci charakter – vyjadruje vplyv pôsobenia poradenstva na život v spoločnosti.
Práve systém výchovného poradenstva prispieva k optimalizácii vzdelávania a výchovy v škole a v rodine poskytovaním odbornej pomoci pri riešení otázok rozvoja osobnosti dieťaťa a mládeže v procese vzdelávania, v prevencii a pri riešení ťažkostí a problémov psychického a sociálneho vývoja detí a mládeže, ktoré sa prejavujú v procese vzdelávania, ale aj pri voľbe povolania a profesijnej orientácie. Výrazne sa podieľa predovšetkým na primárnej, ale aj na sekundárnej prevencii sociálno-patologických javov, vrátane prevencie závislostí. Pomáha tiež pri výchove a vzdelávaní žiakov so zdravotným postihnutím a pri ich integrácii do spoločnosti.
Systém výchovného poradenstva v SR ustanovuje hlavne zákon NR SR o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov a vyhláška MŠ o podrobnostiach vo výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach v znení neskorších predpisov.
V zmysle právnych úprav poradenským orgánmi sú:
- výchovný poradca
- psychológ
- špeciálny pedagóg
Pedagogicko-psychologické poradenstvo vykonávané výchovným poradcom školy, školským psychológom a školským špeciálnym pedagógom nadväzuje na prvotné poradenské činnosti, ktoré žiakom a ich rodičom poskytuje triedny učiteľ, resp. vyučujúci predmetu, v ktorom sa u žiaka prejavili vzdelávacie problémy.
VÝCHOVNÝ PORADCA V OBCHODNEJ AKADÉMII SEREĎ
Funkcia výchovného poradcu bola v Obchodnej akadémii Sereď zriadená
v roku 2004. Od jej zriadenia až do súčasnosti funkciu vykonávali:
· Ing. Zacharová Oľga, učiteľ OA (od 1. 9. 2004 do 31. 8. 2012 );
· Ing. Andrisová Mária, učiteľ OA (od 1. 9. 2012 do 28. 2. 2014),
- Mgr. Alena Vranková, učiteľ OA (od 1. 3. 2014 do 31. 8. 2015)
- Ing. Iveta Belányiová, riaditeľka OA (od 1. 9. 2015 do 30. 4. 2016)
- Ing. Ľubica Mrvová, zástupkyňa riaditeľky OA (od 1. 5. 2016)
Výchovný poradca je koordinátorom vzdelávania a výchovy v škole a v rodine, je poskytovateľom odbornej pomoci pri riešení otázok rozvoja osobnosti mládeže v procese vzdelávania a pri riešení ťažkostí a problémov psychického a sociálneho vývoja, ktoré sa prejavujú v procese vzdelávania.
1. POSTAVENIE A FUNKCIA VÝCHOVNÉHO PORADCU
Výchovný poradca plní úlohy výchovného poradenstva, t. j. poradenstva v osobnostnom, vzdelávacom a profesijnom/kariérnom vývine vrátane prevencie problémového a delikventného vývinu a sociálnych vzťahov. Je odborným poradenským pracovníkom na škole, ktorý svoju funkciu plní popri svojej pedagogickej činnosti. Sprostredkováva prepojenie školy s odbornými zariadeniami, ktoré sa zaoberajú starostlivosťou o deti. Spoločensky prioritnou je kariérna výchova (ktorej súčasťou je profesionálna orientácia) a kariérna poradenstvo žiakom. Primeraná kariérna výchova a poradenstvo na školách je účinným nástrojom prevencie pred možnou nezamestnanosťou v budúcnosti, osobitne dlhodobou.
· Výchovný poradca je jeden z pedagógov školy, ktorý má príslušnú kvalifikáciu a do funkcie je vymenovaný riaditeľkou školy.
· Funkčné obdobie výchovného poradcu nie je časovo obmedzené.
· Výchovný poradca má znížený úväzok, ktorý závisí od počtu žiakov školy.
· Výchovný poradca má upravený úväzok tak, aby mal v týždennom rozvrhu vyčlenený jeden deň bez vyučovacej povinnosti, ktorý má určený na výkon svojej funkcie.
· Výchovný poradca nie je poverovaný úlohami, ktoré nesúvisia s jeho funkciou a jeho vyučovacím úväzkom ( nekoná dozory, nezastupuje, nie je koordinátorom pre závislosti...).
· Výchovný poradca zodpovedá za svoju činnosť riaditeľke školy, ktorú zastupuje pri rokovaní s inými právnickými a fyzickými osobami v otázkach výchovného poradenstva v rámci stanoveného rozsahu.
· Výchovný poradca je odborným poradcom riaditeľky školy pre riešenie problémov v oblasti výchovy.
2. HLAVNÉ ÚLOHY VÝCHOVNÉHO PORADCU
· Vykonávať koordinačnú, koncepčno-plánovaciu, informačnú, odborno-metodickú, diagnostickú, vyhodnocovaciu a prieskumnú činnosť.
· Prostredníctvom triednych učiteľov, ostatných vyučujúcich a pracovníkov školy zisťovať výchovné a vzdelávacie problémy u žiakov a riešiť ich.
· Poskytovať učiteľom a rodičom žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ZPS základné pedagogické a výchovné poradenstvo.
· Úzko spolupracovať s vedením školy pri riešení pedagogických problémov.
· Napomáhať žiakom pri riešení osobného, sociálneho a vzdelávacieho vývinu.
· Koordinovať výchovný proces v škole a sprostredkovávať servisné služby školy.
· Venovať príslušnú pozornosť žiakom s problémami správania, zaostávajúcim žiakom a žiakom s vývinovými poruchami učenia.
· Podporovať rozvoj nadaných a talentovaných žiakov.
· Odstraňovať nedostatky v správaní žiakov formou pohovorov a konzultácií.
· Spolupracovať s triednymi učiteľmi, ostatnými vyučujúcimi a rodičmi žiakov pri riešení výchovných problémov žiakov.
· Viesť evidenciu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a individuálne integrovaných žiakov.
· Spolupracovať so školským koordinátorom pre prevenciu závislostí.
· Spolupracovať s centrom pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie.
· Spolupracovať s orgánmi štátnej správy a školskej samosprávy.
· Spolupracovať s políciou, súdmi a inými školami.
· Riadiť činnosť kabinetu a viesť dokumentáciu výchovného poradcu.
V súčasnosti sa na výchovného poradcu kladú zvýšené nároky aj v súvislosti s nárastom výchovných a vzdelávacích problémov v škole (od štandardných problémov v osobnostnom a vzdelávacom vývine žiakov, až po javy, ktoré dosahujú úroveň výrazných deformácií a protispoločenských javov). Uvedená skutočnosť zvyšuje dôraz na prevenciu pred negatívnymi javmi v psychickom vývine žiakov, ktorá je integrálnou súčasťou poslania systému výchovného poradenstva. Nevyhnutnou pri tom je podmienka spolupráce výchovných poradcov s triednymi učiteľmi.
Najdôležitejšími spolupracovníkmi výchovného poradcu a realizátormi značnej časti poradenských aktivít vo vzťahu k žiakom a rodičom sú v prvom rade triedni učitelia. Každý výchovný poradca by si mal vytvoriť vlastný systém spolupráce s triednymi učiteľmi, ktorý zodpovedá podmienkam školy. Základné organizačné formy a metódy (vymedzujúce vzťah výchovného poradcu k triednym učiteľom) by mali byť súčasťou dlhodobého rámcového a ročného plánu činnosti výchovného poradcu.
Výchovný poradca využíva k zjednoteniu informačnej, diagnostickej a konzultačnej činnosti triednych učiteľov – prednášky vzdelávacieho charakteru, semináre zamerané na praktické využitie teoretických poznatkov, besedy o odbornej literatúre, písomné inštrukcie, skupinové rozhovory a individuálne konzultácie zamerané na riešenie problémov.
3. DOKUMENTÁCIA A VÝBAVA VÝCHOVNÉHO PORADCU
Základnú dokumentáciu a materiály v práci výchovného poradcu tvoria:
1. informačné materiály o možnostiach ďalšieho štúdia a vzdelávania – názvy a adresy škôl, študijné smery a špecializácie jednotlivých škôl, profil uchádzača o štúdium a podmienky prijímacieho konania,
prehľad o kurzoch a školeniach v rámci školy, prehľad o študijných pobytoch v Slovenskej republike a v zahraničí, sociálne zabezpečenie žiakov počas štúdia, prehľad o možnostiach kultúrnej a záujmovej činnosti, prehľad o možnostiach uplatnenia absolventov na trhu práce,
2. pedagogicko-diagnostické pomôcky – pozorovacie schémy, hodnotiace škály, didaktické testy, dotazníkové metódy, poradenské programy,
3. metodické materiály pre prácu so žiakmi, rodičmi a pedagogickými zamestnancami – metodiky pre prácu s problémovými žiakmi, metodiky pre prácu s nadanými a talentovanými žiakmi, metodiky pre prácu výchovného poradcu s triednymi učiteľmi, vedením školy a ostatnými zamestnancami školy, metodiky pre spoluprácu rodiny a školy, plány na využívanie triednických hodín, exkurzií a jednotlivých vyučovacích predmetov vo vzťahu k voľbe štúdia a povolania, počítačové programy proforientácie, vypracované usmernenia, prednášky a pod. pre žiakov a pedagógov,
4. iné dokumentačné materiály:
- plán práce výchovného poradcu
- denník výchovného poradcu
- záznamové listy
- evidencia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
- evidencia nadaných a talentovaných žiakov
- evidencia sociálne znevýhodnených žiakov
- dokumentácia o vyšetrení žiakov v poradenských zariadeniach
- katamnestické záznamy o žiakoch, ktorí ukončili štúdium
- plán prednášok a besied so žiakmi, rodičmi a pedagógmi
- plán triednických hodín a rodičovských združení
- adresár komunikačných partnerov a inštitúcií s miestnou, regionálnou a celoslovenskou pôsobnosťou
- právne normy a predpisy – zákony, nariadenia, vyhlášky, metodické pokyny...
- schéma informačného vstupu výchovného poradcu do tried
- kabinet výchovného poradcu.
Plán práce výchovného poradcu je zostavený v spolupráci s riaditeľom školy najneskôr do začiatku školského roka. Obsahuje varianty nasledovných námetov:
a) depistáž – mapovanie problémov v školskom prostredí,
b) informácie o výchovnom poradenstve,
c) propagačná a osvetová činnosť,
d) informačno-metodická činnosť (sprostredkovanie informácií zo školení,
seminárov, kurzov a pod. pedagogickým zamestnancom a vedeniu školy, odborné vystúpenia na pedagogickej rade, gremiálnej porade, rodičovskom združení, tvorba metodických listov),
e) koordinácia výchovného procesu školy, spolupráca so školskými poradenskými zariadeniami a školskými špeciálnymi výchovnými zariadeniami,
f) konzultačná činnosť pre pedagogických zamestnancov školy, žiakov a ich zákonných zástupcov,
g) vedenie dokumentácie (evidencia problémových a nadaných žiakov, denník výchovného poradcu, poradenský záznam o žiakovi, záznamový list o problémoch žiaka, priebežný záznam o hromadných aktivitách, prehľady o individuálnom a hromadnom poradenstve v spolupráci s triednymi učiteľmi),
h) účasť na seminároch a kurzoch s výchovno-poradenskou problematikou,
i) odborný rast, vzdelávanie a sebavzdelávanie.
4. METÓDY PRÁCE VÝCHOVNÉHO PORADCU
Základnými metódami a nástrojmi práce výchovného poradcu sú:
- poradenský pohovor
- konzultácia
- pozorovanie
- depistážne dotazníky, didaktické testy, prieskumné techniky, ankety
- programy motivácie, rozvíjania tvorivosti, učenia, pestovania vôle, pozornosti, programy na odstránenie strachu, úzkosti, fajčenia, obezity ...
- sociometrické merania,
- skupinové, hromadné a klubové práce.
5. NORMY PRE PRÁCU VÝCHOVNÉHO PORADCU
o Zákon NR SR č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (školský zákon),
o Zákon NR SR č. 279/1993 Z. z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov
o Zákon NR SR č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o doplnení niektorých zákonov
o Zákon NR SR č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov
o Nariadenie vlády SR č. 238/2004 Z. z. o rozsahu vyučovacej činnosti a výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov
o Vyhláška MŠ SR č. 41/1996 Z. z. ktorou sa novelizuje vyhláška č. 222/1993 o odbornej a pedagogickej spôsobilosti pedagogických pracovníkov
o Vyhláška MŠ SR č. 42/1996 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pedagogických pracovníkov
o Vyhláška MŠ SR č. 43/1996 Z. z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach v znení neskorších predpisov
o Vyhláška MŠMaŠ SR č. 80/1991 o stredných školách v znení neskorších predpisov
o Vyhláška MŠ SR č. 145/1996 o prijímaní na štúdium na stredných školách
o Vyhláška MŠMaŠ SR č. 102/1991 o ukončovaní štúdia na stredných školách a ukončovaní prípravy v odborných učilištiach a učilištiach
o Usmernenie MŠV SR č. 3980/1992-20 o priznaní osobného príplatku za vykonávanie funkcie výchovného poradcu v znení neskorších úprav
o Metodické pokyny MŠ SR č. CD-2004-12003/23597-1:095 k výchove a vzdelávaniu žiakov s vývinovými poruchami učenia v základných a stredných školách
o Metodické pokyny MŠ SR č.6164/96-153 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov so špeciálno-pedagogickými potrebami v bežných školách
o Metodický pokyn OŠ ŢSK č. 2/2005-01 o optimalizácii a humanizácii práce výchovného poradcu strednej školy
o Pedagogicko-organizačné pokyny pre školy a školské zariadenia a orgány štátnej správy v školstve pre príslušný školský rok
6. KOMUNIKAČNÍ PARTNERI VÝCHOVNÉHO PORADCU
Najčastejšími komunikačnými partnermi výchovného poradcu v OA Sereď sú:
☼ učitelia
☼ triedni učitelia
☼ vedenie školy
☼ rodičia a zákonní zástupcovia žiaka
☼ odbor školstva
☼ odbor práce a sociálnych vecí
☼ polícia
☼ súdy
☼ centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
☼ metodické centrum ...
7. KLIENTI VÝCHOVNÉHO PORADCU
Z hľadiska klienta je výchovný poradca v Obchodnej akadémii Sereď zameraný na nasledovné činnosti:
1.) činnosti zamerané na žiaka a jeho rodičov:
a) činnosti vyžadujúce priamy kontakt výchovného poradcu so žiakom a jeho rodičmi:
- individuálna alebo skupinová práca so žiakmi
- práca s rodičmi alebo skupinami rodičov
- práca s celou rodinou
b) činnosti vykonávané nepriamo:
- metodická pomoc (návrhy na opatrenia ...)
- usmernenie žiaka, alebo jeho rodičov na kompetentné inštitúcie (CPPaP, polícia, súd ...)
2.) činnosti zamerané na učiteľa:
- odovzdávanie informácií o žiakovi a informácií pre žiaka
- sprostredkovanie odbornej pomoci
3.) činnosti zamerané na školu:
- pomoc vedeniu školy.
VÝVINOVÉ PORUCHY UČENIA A PORUCHY SPRÁVANIA
ŠPECIFICKÉ PORUCHY UČENIA:
☼ dyslexia – porucha čítania
☼ dyskalkúlia – porucha matematických úkonov
☼ dysgrafia – porucha písania písmen a číslic
☼ dyslalia – porucha reči – zámena hlások
☼ dysortografia – porucha v oblasti používania gramatických pravidiel
☼ dyspraxia – porucha praktických zručností
☼ dyspinxia – poruchy výtvarného prejavu
☼ dysmúzia – poruchy hudobného prejavu
DYSLEXIA:
je biologicky podmienená porucha, ktorá sa prejavuje neschopnosťou čítať alebo veľmi ťažkopádnym čítaním. Dyslexia je špecifická porucha prejavujúca sa neschopnosťou naučiť sa čítať, napriek tomu, že sa dieťaťu dostáva bežného výučbového vedenia, má primeranú inteligenciu a sociokultúrnu príležitosť.
Príznaky, ktoré sú signálom, že dieťa trpí dyslexiou:
a) Dyslektik je zvyčajne bystré a šikovné dieťa, na jeho výkony na čítaní sú hlboko podpriemerné a naopak jeho výkony v matematike obyčajne ďaleko prevyšujú výkony v čítaní (niekedy sa objavuje dvoj, či trojstupňový rozdiel v hodnotení.
b) Dyslektik je neposedný, má zníženú schopnosť koncentrácie a len ťažko sa sústredí.
c) Konkrétnej činnosti sa dokáže venovať iba krátkodobo.
d) Má poruchy pravo-ľavej orientácie, resp. orientácie v priestore.
e) Má obtiaže pri reprodukcii rytmu.
f) Má výrazne zníženú rýchlosť čítania.
g) Má veľkú chybovosť čítania, resp. nevie o čom číta (obsah).
h) Má zníženú kvalitu čítania (hláskovanie, slabikovanie).
DYSGRAFIA:
je špecifická porucha písania, ktorá sa prejavuje celkovou výraznou neúhľadnosťou písma, jeho tvarom, rozdielnou výškou a kolísajúcim sklonom.
DYSORTOGRAFIA:
je špecifická porucha pravopisu. Postihuje celkovú oblasť gramatiky alebo len určitých javov.
Často sa vyskytuje porucha v porozumení a aplikácii:
gramatických pravidiel
tvaroslovia
syntaxu.
Dôsledky:
nezvládnutie krátkych časových úsekov
problémy v cudzom jazyku
zlé rozlišovanie niektorých grafických symbolov
zamieňanie slov.
DYSKALKÚLIA:
je porucha počítania. Ide o špecifickú poruchu učenia, ktorá sa prejavuje neschopnosťou počítať, napriek tomu, že celková inteligencia dieťaťa je v pásme normálu a je vzdelávané bežným spôsobom. Táto porucha počítania spravidla narušuje rozvoj a nadobúdanie matematických zručností. Pôvod tejto poruchy sa predpokladá v génoch alebo v čiastočnom narušení tých častí mozgu, ktoré súvisia s matematickým funkciami. Dielčie problémy, ktoré sa u dyskalkulikov vyskytujú možno rozdeliť do nasledovných oblastí:
problémy s osvojovaním si čísloviek a ich používaním
problémy v čítaní a písaní čísel
zamieňanie poradia čísel
problémy v matematickej pamäti
pomalé počítanie, ktoré sa ani časom nezrýchľuje, neschopnosť riešiť príklady spamäti
ťažkosti v chápaní matematických pojmov, vzťahov medzi číslami, pravidiel triedenia a zaraďovania čísel do číselného radu
problémy s vytváraním a písaním čísla, v riešení slovných úloh i v pochopení merných jednotiek a počítanie úloh s nimi.
PORUCHY SPRÁVANIA:
☼ ADHD – attention deficit hyperactivity disorder t.j. porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou
☼ ADD - attention deficit disorder t. j. porucha pozornosti.
ADHD je definovateľné súborom príznakov:
porucha pozornosti (nesústredenosť, nedbalosť, zábudlivosť..)
poruchy správania (impulzivita, netrpezlivosť)
hyperaktivita (neposednosť, hlučné správanie, nadmerná výrečnosť)
poruchy učenia (dysgrafia, dyslexia, dysortografia, dyskalkúlia)
poruchy motoriky
vývinové chyby reči.
Treba si uvedomiť, že porucha pozornosti a hyperaktivita nie sú choroby. Je to stav mozgovej činnosti, spôsob fungovania mozgu. Mozog je z rôznych príčin nastavený na nadmernú aktivitu, chýbajú alebo sú oslabené tlmivé procesy mozgu, ktoré brzdia zvýšenú motorickú činnosť. Pri poruchách pozornosti sa predpokladá, že systémy mozgu, ktoré sú zapojené do komplexu funkcií súvisiacich pozornosťou, sú oslabené alebo ešte nezrelé.
Aké sú jej typické prejavy v správaní dieťaťa?
o Ľahká rozptýliteľnosť vonkajšími podnetmi.
o Problémy s počúvaním a plnením príkazov.
o Problémy so zameraním a udržaním pozornosti.
o problémy so sústredením sa na úlohu a jej dokončenie.
o Nevyrovnaný pracovný výkon v škole.
o „Vypínanie“ pozornosti, čo môže vyzerať ako „zasnenosť“.
o neporiadnosť na pracovnom stole a vo svojej izbe má dokonalú spúšť.
o Nedostatočné študijné zručnosti.
o Ťažkosti so samostatnou prácou.
o vysoká miera aktivity (pôsobí dojmom ako by bolo dieťaťa v neustálom pohybe, nenechá v pokoji ruky ani nohy, vrtí sa, padá zo stoličky, vyhľadáva blízke predmety, s ktorými sa hrá alebo ich dáva do úst, prechádza sa po triede, lebo nedokáže zotrvať na jednom mieste, nemôže sa dočkať, kým príde na rad.... ).
o Agresívne správanie, neprimerane prudká reakcia aj na drobné podnety.
o malá sebaúcta a značná frustrovanosť.
Nie všetky príznaky platia pre každé dieťa a ich stupeň sa bude v jednotlivých prípadoch líšiť. Každé dieťa je totiž jedinečná bytosť s inou kombináciou prejavov správania, silných a slabých stránok, záujmov a zručností. Treba si uvedomiť, že v detstve je ktorýkoľvek z uvedených prejavov správania v určitej vývojovej fáze do určitej miery normálny.