Pred 73 rokmi vypravili z popradskej stanice prvý transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora v poľskom Osvienčime. Tým sa začala prvá etapa deportácií židovského obyvateľstva zo Slovenska. Vlaky smerujúce do pekla boli vypravované aj zo Serede.
Študenti Obchodnej akadémie v Seredi si pripomenuli tieto tragické udalosti zaujímavými aktivitami. V úvode projektu využili krátky film z produkcie občianskeho združenia Edah, v ktorom pán Naftali Fürst spomína: „Do seredského tábora som sa dostal v máji 1942, keď som mal 9 rokov. Prišiel som sem s rodičmi a so svojím bratom. Tu sme boli skoro až do Slovenského národného povstania v roku 1944. Bolo tu strašné byť, lebo zo Serede odchádzali transporty do Poľska a Nemecka a vtedy sme už vedeli, že ideme na smrť.“ Slovenské protižidovské zákony ho odsunuli na okraj spoločnosti. Prešiel tábormi Sereď, Birkenau, Budy a Buchenwald, kde bol oslobodený. Momentálne pán Fürst žije v Izraeli. Práve v Izraeli v Jeruzaleme v Medzinárodnom školiacom stredisku holokaustu - Jad Vašem, pedagógom zo Slovenska pripravili spolu s Dr. Martinom Korčokom nezabudnuteľnú emotívnu aktivitu. Boli to „spomienky na noc z 1033 nocí, v rokoch 1944-45.“ Ako sám povedal:„ .....Zvolil som si príhodu jednej noci z 2.11.1944 do 3.11.1944, noc nášho transportu z pracovného tábora Sereď do Osvienčimu – Birkenau…“
Rozprávanie z pozície 12-ročného chlapca, ktorý spolu s bratom a svojimi rodičmi zažili cestu vlakom do osvienčimského pekla, precítili účastníci školenia stojaci tesne vedľa seba na vymedzenom malom priestore. Ani jedno oko nezostalo suché.
Aj študenti 1. a 2. ročníka prežili podobný zážitok. Stáli ticho, bez jediného slovíčka, všetci vo svojich dušiach citlivo vnímali spomienky človeka, ktorý jediný zo svojej rodiny prežil:
„ ….2.11. 1944 poobede nás začali nakladať do dobytkových uzavretých vagónov dlhého vlaku. Boli sme natlačení asi 80 ľudí, starí, chorí a deti. Vo vagóne boli 2-3 kýble. Podvečer zavreli dvere a zarigľovali ich.….Situácia vo vagóne bola neznesiteľná, obrovský smrad, stále plač, ovládol nás veľký strach. Nás všetkých sa zmocnili najhoršie myšlienky. Situácia bola hrôzostrašná!!! Mali sme ešte malú nádej, snáď vyhodia koľajnice do vzduchu a vlak nedosiahne svojho cieľa. Žiaľ, ani to sa neuskutočnilo. Na druhý deň v podvečer sme pristáli v Osvienčime – Birkenau. …To je koniec príbehu jednej noci, po ktorej mi dodnes ostala hlboká jazva na duši.“
V druhej etape, po potlačení SNP a následnej okupácii Slovenska nacistickými vojenskými a policajnými jednotkami bol v Seredi zriadený z pôvodne pracovného tábora koncentračný tábor. Od septembra 1944 do marca 1945 bolo zadržaných a v tábore väznených 11 719 Židov. Do Serede sústredili Židov, ktorí ešte zostali na území Slovenska. Posledný transport s 360 osobami odišiel zo Serede 31. marca 1945 do Terezína.
Namiesto záveru uvádzame niekoľko myšlienok našich študentov: „ Ako sa mohlo takéto zverstvo dopustiť! Čo mohli prežívať rodičia, keď vedeli, čo ich a ich deti čaká! A nám sa niekedy nechce chodiť do školy!!! My sme teraz len chvíľu stáli a počúvali a bolo mi veľmi smutno, zvieralo mi hrdlo. Neviem si to ani predstaviť, čo prežívali v tej dobe deti a my sa sťažujeme!
PaedDr. Mariana Kamenská
.