21. jún 2017- streda
Cestujeme do Poľska. Cieľom našej spoločnej cesty je Osvienčim. Bývalým nacistickým táborom prechádzame so slúchadlami na ušiach a počúvame sprievodné slovo. Vo vyhladzovacom tábore v Osvienčime, ktorý vznikol v roku 1940, fašisti vyvraždili 1,1 milióna ľudí. Žiaľ, transporty, ktoré v neľudských podmienkach privážali vo vagónoch nových väzňov na istú smrť, smerovali aj z koncentračného tábora zo Serede.
Prechádzame popod neslávne známu bránu s nápisom „ ARBEIT MACHT FREI“
Kráčanie po týchto miestach nebolo pre nás príjemné, najmä keď sme na vlastné oči uvideli vlasy stoviek mŕtvych ľudí, stovky topánok, riadu, fotiek. Mlčíme, slová opisujúce utrpenie ľudí nemôžu vyjadriť hrôzy, ktoré museli ľudia v týchto priestoroch zažiť. Sprievodkyňa nám rozprávala aj o doktorovi Mengele, ktorý robil zverské pokusy na ľuďoch - pokusy s dvojičkami, novorodencami. Nasledovala prehliadka temníc, múru smrti a nakoniec aj plynovej komory. S hrôzou vstupujeme do miestností krematória. Holé steny sú nemými svedkami nesmierneho utrpenia.
V bloku č. 16 si prezeráme historické dokumenty zo Slovenska. Vidíme fotografie z koncentračného tábora zo Serede a dobové hanlivé nápisy, urážajúce spoluobčanov na stenách domov nášho mesta.....
Prichádzame do Březinky. Železničné koľaje, prechádzajúce popod drevenú strážnu vežu, nám pripomínajú filmové zábery z vojny. Tam čakala selekcia nových väzňov, tam sa násilne trhali plačúce deti od matiek, tam sa likvidovali chorí a slabí....
Prechádzame bránou a vidíme nekonečnú diaľku. Drevené baraky a murované komíny. Les komínov. Každý nám pripomína utrpenie, hrôzu, bolesť a bezmocnosť. Zelená tráva akoby chcela zjemniť drásajúci dojem z každého pohľadu na široké priestranstvo.
Každý človek by mal navštíviť miesta, ktoré sú svedkami neľudskosti páchanej na ľuďoch ľuďmi, aby sme boli v budúcnosti k sebe ľudskí....
22. jún 2017 - štvrtok
Prehliadka historického centra Krakowa je nezabudnuteľná. Navštívili sme:
Wawelskú katedrálu – najdôležitejšiu poľskú katedrálu. Prechádzka okolo kráľovských sarkofágov je prehliadkou poľskej histórie.
Pod hradným vrchom nás zaujala Dračia jama so sochou Draka chrliaceho oheň.
Collegium Maius – najstaršiu budovu univerzity v Poľsku z 15. storočia, patrí jednej z najstarších európskych univerzít - Krakovskej jagelovskej ( založená v roku 1364).
Rynek Główny – veľké stredoveké trhovisko, s rozmermi 200m x 200m, je najväčším v Poľsku, možno aj v celej Európe. Založené v roku 1257.
Mariánsky kostol - po Wawelskej katedrále druhý najvýznamnejší kostol Krakova. Originál chrámu bol zničený počas tatárskych nájazdov.
Navštívili sme Kazimierz – kedysi samostatné mesto, dnes súčasť Krakova, známe svojou židovskou štvrťou, Synagógami a starým židovským cintorínom.
23. jún 2017 – piatok
V doobedňajších hodinách sme sa turistickým vláčikom odviezli k fabrike, ktorú vlastnil Oskar Schindler Cestou nás zaujalo Námestie hrdinov getta, na ktorom dnes stoja stoličky, symbolizujúce dobu, kde sa rozhodovalo o osude Židov. Originálna brána fabriky pripomína udalosti z roku 1943, keď bolo krakovské geto zlikvidované a jeho obyvatelia buď pobití, alebo deportovaní do koncentračného tábora Płaszów. Keď sa potom rozhodlo, že všetci väzni budú prevezení do Osvienčimu, Schindler pomocou úplatkov a kontaktov dosiahol to, že nielen svojich zamestnancov, ale aj ich rodiny previezol do svojho ďalšieho podniku, muničnej továrne na Morave. Tým ich zachránil od istej smrti v plynových komorách vyhladzovacích táborov. Jeho povestný "zoznam" obsahoval mená asi 700 mužov a 300 žien.
Poslednou našou zastávkou bola soľná baňa Wieliczka, Baňa je hlboká 327 m, dlhá približne 300 km a má deväť podlaží. Prešli sme 3,5 km dlhú trasu, schádzali sme stále hlbšie a hlbšie, Cestou sme obdivovali sochy baníkov, kryštálové lustre sú vyrobené zo soľnej skaly. Na konci turistickej trasy sa nachádza veľká sieň a kaplnka, ktorá je využívaná na rôzne oslavy a svadby.
PaedDr. Mariana Kamenská