Aj slovenskí študenti stredných škôl sa každoročne zúčastňujú medzinárodného podujatia Pochod živých v poľskom Osvienčime.
Obchodná akadémia v Seredi a ďalšie stredné školy z Bratislavy, Levíc zo Šiah a zo Žiliny pripravujú projekty pre študentov, prostredníctvom ktorých majú možnosť spolu s tisíckami študentov z celého sveta navštívili komplexy bývalých koncentračných táborov Auschwitz, aby študovali históriu holokaustu a preskúmali korene predsudkov, netolerancie a nenávisti.
Študentky 1.A triedy pod vedením svojej triednej učiteľky PaedDr. Mariany Kamenskej spracovali projekt o koncentračnom tábore v Seredi, z ktorého boli deportovaní ľudia priamo do koncentračného tábora v Osvienčime.
Samotný pochod je trojkilometrová trasa z Auschwitzu do Birkenau, ktorú v pondelok 28. apríla 2014, presne na deň pamiatky holokaustu, prešli všetci tí, ktorí si chceli uctiť pamiatku vrtkých obetí počas 2. svetovej vojny. Medzi účastníkmi nechýbali mladí Izraelčania, oficiálni delegáti, preživší a ďalší ľudia z krajín po celom svete bez ohľadu na ich pôvod či náboženské vyznanie.
Cieľom pochodu je vytvoriť kontrast s pochodmi smrti, ktoré začali na sklonku 2. svetovej vojny, keď nacisti prinútili približne 750 000 väzňov k evakuácii táborov pred postupujúcou spojeneckou armádou. V nepredstaviteľne náročných podmienkach bola táto cesta pre mnohých z nich poslednou.
Cieľom nie je len získať učebnicové poznatky, ale na vlastné oči sa presvedčiť o rozsahu zla, spáchaného pod vplyvom nacistickej ideológie.
Osemdesiat slovenských študentov a ich pedagógov mali možnosť počas Workshopov v interakcii s ďalšími desiatkami študentov z ČR, Nemecka a Rakúska hlbšie vniknúť do historických súvislostí, ktoré viedli k nekontrolovanému nárastu antisemitizmu a obludnej realizácii tzv. konečného riešenia židovskej otázky.
„Prvý deň sme absolvovali workshop s pánom Korčokom a s redaktorkou rádia Slovensko s pani Mozolovou. Pán Korčok nás voviedol do krutých historických udalostí . Najviac nás zasiahlo rozprávanie preživšieho pána Maxa Tibora Eisena z Moldavy, ktorý sám z rodiny prežil deportáciu, transport a utrpenie v Osvienčime. Pani Mozolová je autorkou programu v rádiu s názvom Encyklopédia Spravodlivých a taktiež nám pustila výpoveď jednej slovenskej rodiny, ktorá bola ocenená štátom Izrael a múzeom Jad Vašem titulom Spravodlivý medzi národmi. Tento program je o slovenských rodinách, ktoré zachraňovali Židov pred istou smrťou“, porozprávala nám Dominika Miháliková, študentka 1.A triedy a pokračovala,
„v druhý deň sme sa zúčastnili samotného Pochodu živých . Naše pocity a emócie sa dajú len veľmi ťažko opísať. Ocitli sme sa na miestach utrpenia, bolesti, neľudského zaobchádzania a bezmocnosti....
Tretí deň sme spolu so študentmi Českej, Slovenskej a Nemeckej republiky absolvovali workshop. V skupinách sme mali diskutovať o najsilnejších pocitoch a zážitkov z návštevy koncentračných táborov, ktoré sme mali potom prezentovať na pódiu. Mnohí študenti sa zhodli na tom, že ich zaskočilo neskutočne veľké priestranstvo koncentračného tábora Birkenau-Březinky .
Do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau bolo deportovaných približne 1,3 milióna ľudí. Odhaduje sa, že asi 1,1 milióna z nich tam bolo zavraždených. Asi 900 000 deportovaných hneď po príjazde poslali do plynových komôr alebo zastrelili; zvyšných
200 000 zomrelo na následky chorôb, podvýživy, týrania, lekárskych pokusov alebo neskoršieho splynovania.
Ani jedno oko účastníkov neostalo suché pri pocitoch nemeckej skupiny študentov. Aj keď sú generáciou, ktorá nezažila vojnu a nenesú vinu za vojnové hrôzy, všetkým sa ospravedlnili za neľudskosti spáchané nacistami.“
Zapálením sviečok pri múre smrti a položením kvetov v slovenskom múzeu si študenti Obchodnej akadémie zo Serede uctili pamiatku všetkých obetí holokaustu.
Každý mladý človek by mal navštíviť tieto miesta . Pripomínanie obetí holokaustu tým, ktorí nezažili vojnové hrôzy, nestráca význam ani po dlhých rokoch.
„ Zabudnúť, znamená nechať ich znovu zomrieť“
Elie Wiesel
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
