Sereď v Jeruzaleme
(„Jedenástym prikázaním je nezabudneš“)
Fotoalbum
V predvianočnom čase som sa zúčastnila spolu s dvadsiatimi učiteľmi zo Slovenska edukačného školenia o holokauste v Jeruzaleme v centre Yad Vashem (Pamätník mien), ktoré je medzinárodnou školou pre štúdium holokaustu a svetovým múzeom holokaustu.
V tomto komplexe sme v sprievode veľvyslanca SR v Izraeli J.E. Radovana Javorčíka navštívili Údolie komunít, kde som objavila aj pamiatku na seredskú židovskú komunitu, ktorá bola v predvojnovom období 3. najväčšou na Slovensku – po Bratislave a Dunajskej Strede.
Čo vieme o našich židovských spoluobčanoch ?
Kedy založili svoju komunitu v tomto meste ?
Podľa náhrobných pomníkov možno usudzovať, že už v 17. storočí tu židia bývali. V 18. storočí sa konali v Seredi chýrne jarmoky, čo si bez židov možno len ťažko predstaviť. V roku 1865 bývalo v Seredi už 2443 židov. Obec mala synagógu, mikve (rituálny kúpeľ), bet hamidraš (modlitebňa vedľa synagógy), ješivu (školu), starobinec, kóšer bitúnok a pekáreň macesov. Židovský cintorín je pomerne rozsiahly, 150 m dlhý a 50 m široký. Tunajší dom smútku, Ciduk hadin, slúži dnes ako múzeum, o ktorý sa spolu s cintorínom starajú žiaci Obchodnej akadémie v Seredi.
Židia hrali významnú úlohu aj v hospodárstve. Patrilo im veľa podnikov, napríklad cukrovar, továreň na kávoviny, Perlovka, atď..
V roku 1938 bývalo v Seredi už len 1200 židov, deportovali aj posledného rabína Mozesa Ecksteina no a po vojne sa, žiaľ, vrátilo len 50 židov. Dnes sa k židovskému pôvodu už nehlási nikto v meste.
S mestom Sereď sa spája aj história seredského židovského pracovného a neskôr zberného tábora. Keď sa v roku 1942 začala deportácia židov, skrsla myšlienka založenia pracovného tábora ako záchrany židov pred deportáciami. V konečnom dôsledku sa takto podarilo zachrániť asi 500 židov.
Prvou dielňou bola stolárska dielňa a potom pribúdali dielne na výrobu hračiek, na výrobu konfekcie, klobúkov, koženého tovaru, strieborných predmetov, klampiarske a zámočnícke dielne. Zaoberali sa aj poľnohospodárstvom a pestovaním angorských králikov. Vznikli tu aj jasle, škola, knižnica a nemocnica. Bola to jediná nemocnica na Slovensku, ktorá mohla prijímať židov. Za povstania sa tábor rozpustil.
Predvianočný čas, čas zvýšenej vzájomnej úcty, bázne a pokory umocňuje pocit spolupatričnosti, humanity a lásky medzi ľuďmi.
Vzdávame hold a prejavujeme úctu ľuďom, ktorí prešli tou najväčšou tragédiou v dejinách ľudstva.
Šesť miliónov židov bolo zavraždených – nesmierne memento pre budúcnosť !!!
PhDr. Klára Dobrovičová
Obchodná akadémia Sereď