Novinky

Novinky

          • Prváci spoznávajú Sereď

          • Prváci spoznávajú Sereď

            Fotoalbum

             

              Predmetová komisia slovenského jazyka a literatúry organizuje každoročne literárnohistorické ezkurzie, na ktorých zážitkovým učením spoznávame naše mesto a pamätné miesta nášho regiónu.

              Študenti prvého ročníka sa zoznámia so zaujímavosťami mesta Sereď, v ktorom budú tráviť štyri roky väčšinu svojho študentského života.

              V Mestskej knižnici sa prváci oboznámili so základnými informačnými prameňmi, zásadami vypožičiavania  kníh a mohli sa prihlásiť do knižnice, aby si bez problémov zabezpečili knihy na "milé čítanie".

              Návštevou Mestského múzea  vo Fándlyho fare  si študenti 1. A  prezreli  prezentáciu zachytávajúcu históriu Šintavského hradu. Hrad Šintava, spomínaný už v Anonymovej kronike sa nachádzal na nádvorí dnešného seredského kaštieľa a jeho štylizovaný obraz je v erbe mesta Sereď.

            Študentov zaujala aj stála expozícia zaoberajúca sa dejinami mesta a regiónu, ktoré sú zdokumentované archeologickými exponátmi z výskumu stredovekého hradu Šintava.

             Expozícia „História Serede“ sa začala na Mačianskych vŕškoch a dokumentuje na archeologických nálezoch nepretržité osídlenie regiónu od skončenia ľadovej doby po zánik Veľkomoravskej ríše.

            V expozícii sa okrem početných exponátov nachádzajú aj dva fragmenty lebiek neandertálca, ktoré zapožičal Archeologický krúžok v Šali. Čelové kosti neandertálcov z doby pred 70 000 a 40 000 rokmi našli členovia krúžku v riečišti rieky Váh.

              Ústredná sála Mestského múzea je venovaná premene stredovekého kráľovského hradu Šintava na mohutnú renesančnú protitureckú pevnosť, seredský hrad.

              Medzi dlhodobé expozície patrí aj výstava dobových pohľadníc Serede vo zväčšeninách a výstava dokumentujúca vo fotografiách priebeh vykopávok na nádvorí seredského kaštieľa, ktoré odhalili zvyšky murív gotického hradu a prekopali sa až k jeho slovanským hradištným počiatkom.

              Okrem stálych expozícií obmieňa Mestské múzeum vo svojej galérii výstavy diel cudzích i domácich umelcov. V čase našej návštevy sme mohli obdivovať šikovné ruky ľudových umelcov z okolia Serede.

              Ďalšou zaujímavou zastávkou bol Mestský úrad. Vďaka viceprimátorovi Veselickému mohli si študenti vypočuť zaujímavosti o cenných olejomalbách zdobiacich Obradnú miestosť.

             Na obhliadke mesta študenti prvého ročníka neobišli ani kaštieľ v mestskom parku. Najstaršia zachovaná zmienka o hrade je z roku 1177 v listine nachádzajúcej sa v opátskom archíve Pannonhalma. Na prelome 16. a 17. storočia bol hrad prebudovaný na moderná pevnosť, ktorá sa stala základom neskoršieho klasicistického kaštieľa. Začiatkom 19. storočia bola zbúraná mohutná veža šintavského hradu.

              V súčasnosti je kaštieľ schátraný a nevyužívaný a je potrebné ho rekonštruovať. Občianske združenie Vodný hrad vracia nášmu kaštieľu „šľachtu i ducha hrdosti“

             

            PaedDr. Mariana Kamenská

          • NAŠA VANSOVEJ LOMNIČKA

          • Monika Slobodová na celoslovenskom festivale umeleckého prednesu žien -

            NAŠA VANSOVEJ LOMNIČKA

            Fotoalbum

             

            Oriešky – symboly jesene – sa stali  zároveň aj symbolmi lásky a srdečnosti, úprimnosti a priateľstva s názvom Naša Vansovej Lomnička, ktorá otvorila svoju náruč  každému, kto zavítal 12. – 13. októbra 2012  do Starej Ľubovne.

            Okrem utužovania nových vzťahov priniesol so sebou  45. ročník celoslovenského festivalu umeleckého prednesu žien už tradične mnoho nádherných  umeleckých výkonov.

            Festival sa uskutočnil pod záštitou ministerstva kultúry SR a opäť ho pripravilo mesto Stará Ľubovňa, Prešovský samosprávny kraj a Ľubovnianske osvetove stredisko.

             Monika Slobodová, študentka 4. E triedy OA Sereď, bola jednou z tých mladých recitátoriek, ktorým učarilo umenie umeleckého prednesu. Monika  získala cenu za recitátorský  prínos v prednese prózy do 35. rokov.

            Aké dojmy si priniesla z umeleckého prostredia?

             

            Do Starej Ľubovne som nešla súťažiť, ale získať čo najviac skúseností od žien, dlhoročných  recitátoriek. Za  tieto úžasné dva dni ďakujem mojej triednej - pani profesorka Kamenskej, ktorá bola  ochotná so mnou ostávať po vyučovaní  a pripraviť ma na vystúpenie, aby som sa aspoň sčasti vyrovnala ženám – dlhoročným recitátorkám , herečkám a rozhlasovým hlásateľkám, ktoré každoročne predstavujú svoje profesionálne prednesy pred odbornou porotou .......

            Okrem umeleckého slova ma očarili dokonale zorganizovaný celý program, sprievodné podujatia, nezabudnuteľná  rodinná atmosféra celého festivalu,  pozornosť, srdečnosť a pohostinnosť organizátorov.

             Zo Starej Ľubovne som si hlavne  priniesla  krásne zážitky a skúsenosti z tvorivého umeleckého  prostredia. 

             

            Za neopakovateľné  pocity  všetkých zúčastnených žien niekoľko veršov od tohtoročnej laureátky Vansovej Lomničky - Martiny Ogurčákovej

             

            Keď jeseň obliekla sa do orechova,
            ozvali sa v Ľubovni tieto slová:
            Vitajte Víly Lomničky,
            povedzte svoje básničky.
            Predtým však oriešok si rozlúsknite

            a nájdite si vnútri číslo skryté.
            Úvodné slová aj piesne odzneli - krásne orieškovo voňali.
            Začali prúdiť texty rôzne: veselé, smutné i nábožne...
            Tu smiechom vybuchli sme,
            tu slzička sa zaleskla,
            každá to svoje predniesla.
            A aby stres z nás odstránili, pripravili nám program milý,
            slovom a piesňou potešili nás, no skrátka - krása krás.
            Troch švárnych mládencov na pomoc si zavolali,
            aby nás do rána zabávali...
            Spievali, tancovali, bavili sme sa,
            zo všetkých spadla noblesa.
            Len milé slovo a úsmev pre nás mali
            a každú z nás potešil darček malý.
            Ľubovňa ďakujem ti za Tvoj čas,
            o rok určite prídem zas....
            Tvoja víla Lomnička

          • 15 rokov partnerstva

          • Obchodná akadémia v Seredi už 15 rokov pestuje partnerstvo s Kantonálnym gymnáziom v Zürichu

            Fotoalbum

             

            Gymnázium v Zürichu (CH) má vo svojom učebnom pláne medzi voliteľnými predmetmi zaradený predmet Projekt Sereď. Žiaci si celý rok pripravujú podklady na vypracovanie projektov o životnej úrovni, kultúre, mentalite a zvyklostiach Slovákov. Projekty ukončia až po návšteve Serede, každý rok na sklonku kalendárneho roka. Snažíme sa im pomocou našich žiakov sprístupniť čo najviac vedomostí a skúseností ohľadom našeho života a kultúry. Ich záujem je zameraný aj na život menšín, na vývoj poľnohospodárstva a priemyslu, najmä automobilového, ale aj na naše návyky rôzneho charakteru.

            Mesiac máj je každý školský rok vyhradený pre našu návštevu partnerskej školy v Zürichu. Naši žiaci sa snažia načerpať recipročne čo najviac vedomostí a skúseností zo života Švajčiarov. Žiaci sa zúčastnňujú počas výmenného pobytu  jazykových kurzov v nemčine a v angličtine. Úspešní absolventi obdržia certifikát o absolvovaní s adekvátnym vyhodnotením. Okrem toho máme možnosť spoznať rôzne pozoruhodnosti, absolvovať exkurzie a „nenakuknúť“ prostredníctvom rodín, kde sú žiaci ubytovaní, len do švajčiarskej kuchyne, ale aj do ich mentality a kultúry

             

            Všetko sa začalo 28.9.2012. Plní očakávaní sme sedeli v aule školy a nevedeli sme sa dočkať, kedy sa zjaví naša švajčiarska návšteva.
            Nervozita stúpala a potom..
            "Konečne." Povedali sme si, keď sme ich uvideli. Navzájom sme sa privítali a pobrali sme sa do rodín.
            Víkendový program sme mali na starosti my. Bola to výzva, predsa len sme ich nepoznali a nevedeli sme, čo ich baví. No nakoniec sme sa všetci dobre zabavili.
            Cez týždeň však tiež nebola núdza o zábavu. Hneď na začiatku si naše slečny zo Švajčiarska vyskúšali mini golf a na druhý deň veslovanie v daždi.
            Aj toto potvrdzovalo aké boli odhodlané, čo najviac si to tu užiť.
            Prezreli si naše krásne hlavné mesto Bratislavu, kde mali okrem Devína a múzea možnosť navštíviť operu Turandot.
            Tohto výletu sme sa zúčastnili aj my a nedá sa povedať nič iné, ako len, že to bol skvelý nápad.
            Predposledný deň sme si spolu so Švajčiarmi pochutili na grilovaných špecialitách a zúčastnili sa priateľského volejbalového zápasu. Posnažili sme sa a vyhrali. 
            Najťažší okamih nastal pre všetkých piatok. Všetko ubehlo ako voda a dievčatá si už nakladali svoje kufre do auta.
            Prišli slová na rozlúčku a k tomu aj pár slzičiek.
            Myslíme si, že družba so školou vo Švajčiarsku a výmenné pobyty sú veľmi dobrou skúsenosťou. Môžeme zažiť vtipné ale aj zaujímavé zážitky, naučiť sa lepšie jazyk a v neposlednom rade získať nových priateľov.

          • Výpovede nežidovských svedkov nacistických zločinov

          • Svedecké výpovede Seredčanov  putujú do Múzea holokaustu vo Washingtone

            Výpovede nežidovských svedkov nacistických zločinov

            Fotoalbum

            Aj Seredčania prispeli k veľkej zbierke výpovedí o nacistických zločinoch v rámci medzinárodného projektu organizovanom Múzeom holokaustu vo Washingtone. Rozhovory v spolupráci s Dokumentačným strediskom holokaustu v Bratislave pod vedením riaditeľky DSH, Dr. Moniky Vrzgulovej, CSc., osobne viedol izraelský historik Nathan Beyrak a jeho filmový štáb vyhotovil tri dokumenty o výpovediach seredských občanov: pani Magdalény Paštékovej, pána Viliama Hojera a pani Alžbety Vargovej. Vypovedali o osudoch susedov, kamarátov a spolužiakov židovského pôvodu a boli svedkami postupného odoberania ich ľudských práv, svedkami transportov a svedkami rozoberania ich majetkov. Na znak nesúhlasu s prenasledovaním Židov a s ich vyvražďovaním podali svedectvo o  osudoch miestnych Židov s cieľom zachovať ich dôstojnú pamiatku. Ďakujeme !

            Rozhovory prebiehali v dvoch kolách. Na základe predbežného rozhovoru sa rozhodlo o tom, či ich výpovede sú dostatočne vieryhodné a fundované. Až potom v ďalšom kole sa pristúpilo k tvorbe dokumentárneho filmu, ktorý bude uložený v US Holocaust Memorial Museum vo Washingtone.

             

            Pán Nathan Beyrak (63), syn litovského otca a poľskej matky, ktorí emigrovali do Palestíny, sa podieľal na vytvorení Múzea židovskej diaspory v Tel Avive, kde tvoril dokumenty o histórii židovských komunít na rôznych miestach Európy. Od roku 1982 hovoril s viac ako dvetisíc svedkami holokaustu. Okrem orálnej histórie holokaustu zbiera aj rozhovory so židovskými spisovateľmi po celom svete. Žije v Gedere.

             

            Pán Nathan Beyrak bol ochotný odpovedať na niekoľko otázok:

             

            Pán Beyrak, ako vlastne vznikol tento medzinárodný dokumentačný projekt Múzea holokaustu vo Washingtone?

            Vznikol z potreby odhaliť pravdu.

            Popierači holokaustu tvrdia, že holokaust je židovský výmysel, ktorý sa nikdy nestal. Tisíce svedectiev židovských občanov nie je pre nich žiadnym argumentom. Avšak svedectvá nežidovských pamätníkov holokaustu, ktorí boli svedkami rôznych epizód vyhladzovania Židov po celej Európe, nabúravajú predstavu o veľkom židovskom klamstve.

             

            Ako sa vyrovnávate so svedectvom takého utrpenia?

            Počúvam príbehy, v ktorých ľudia ukázali svoje najstrašnejšie i najkrajšie stránky svojej ľudskosti. Jedni sa dopúšťali neuveriteľných krutostí, druhí riskovali svoje životy, aby mohli zachraňovať životy cudzích ľudí. Najviac ma zasiahnu vždy osobné príbehy. Jeden svedok z Maďarska, ktorého dedinou prechádzal pochod smrti,  rozprával, že tí, čo už nevládali ísť, boli nakladaní na rebriňáky a zhadzovaní do vopred vyhĺbených jám popri Dunaji.

            V Maďarsku, kde sa v súčasnosti radikalizácia politiky prejavuje asi najviac, si však ľudia kladú podmienku, že ich svedectvá nebudú zverejňované v ich krajine, lebo politická situácia tam dospela tak ďaleko, že sa obávajú, že by mohli spôsobiť problémy svojim deťom a vnúčatám.

            V Poľsku žije ešte veľa bývalých väzňov koncentračných táborov, ktorí sú dôležitými svedkami konečnej fázy holokaustu. Pozoruhodný bol rozhovor s poľským elektrikárom, ktorý inštaloval ventilačný systém do plynových komôr v Osvienčime alebo s robotníkom, ktorý staval plynové komory, budovy bez okien.

            Viacerí svedkovia rozprávali o pogromoch po skončení vojny, napríklad v Kielciach, keď samotní Poliaci vraždili Židov.

             

            Možno hovoriť o nejakých špecifikách prístupu v jednotlivých krajinách?

            Slovensko a Maďarsko stálo na strane vinníkov. Na Slovensku to bola Hlinková garda, ktorá viedla protižidovské akcie. Miera antisemitizmu v predvojnovom Československu nebola taká ako v okolitých krajinách. Odlišný bol najmä spôsob deportácií. Zatiaľ čo na Slovensku i v Maďarsku dochádzalo k agresívnemu zatýkaniu a k násilnému zhromažďovaniu Židov do transportov, v Čechách to prebiehalo viac v tichosti poštou. Židia dostali poštou príkaz  dostaviť sa k deportácii a oni sa dostavili.

            Obyvatelia Lotyšska a Litvy boli počas vojny na strane páchateľov a mnohí sa podieľali na vyvražďovaní Židov.

            Vo Francúzsku boli ľudia so svojimi výpoveďami veľmi obozretní a nechceli o prenasledovaní Židov hovoriť. V Holandsku bola otvorenosť a úprimnosť mnohokrát väčšia. Nebolo potrebná ani pomoc miestnych sprostredkovateľov. Akonáhle sa odvysielalo oznámenie o projekte v rádiu, prihlásilo sa tristo svedkov.

            Nemecko na rozdiel od Rakúska investovalo veľa reflexie do nacistickej minulosti a do vzdelávania verejnosti. Rakúsko sa drží tradičnej schémy zvaľovania viny na Nemecko.

            Jediná krajina, kde som odmietol natáčať rozhovory, bola Nemecko. Bolo mi to natoľko nepríjemné, že som to radšej prenechal inému kolegovi.

             

            Prekvapia Vás niektoré spomienky?

            Čo ma prekvapuje a šokuje je Balkán, ktorý svojou krutosťou a sadizmom občas zatieni aj nacistické Nemecko. Vojnové zločiny na Balkáne mali osobný a brutálny charakter Vo chvíli, keď Chorvátsko vyhlásilo nezávislosť, vypukla nenávisť voči Srbom. Zo susedov sa stali nepriatelia. Znásilňovali, podrezávali, odrezávali hlavy a vešali na strom. S takou osobnou nenávisťou, aká prepukla na Balkáne, som sa počas mojej práce nikde inde nestretol.

             

            V poslednej dobe vzrastajú obavy o stabilitu a demokraciu v Európe. Máte obavy z tohto vývoja?

            Čím viac sa zaoberám touto témou, tým viac som pesimistický ohľadom ľudskej prirodzenosti, otvorenosti a úprimnosti. Napriek proklamovanému heslu: nikdy viac, sa násilie opakuje na celom svete. K vyhladzovaniu obrovského množstva ľudí, žiaľ, dochádza až príliš často.

             

             

            PhDr. Klára Dobrovičová

          • Biela pastelka

          •  

            Biela pastelka

             

                                                                     

             

          • Návšteva výstavy Atlantis a O troch centoch - 10. 10. 2012

          • Návšteva výstavy Atlantis a O troch centoch - 10. 10. 2012               Fotoalbum     

             

            Žiaci 1. ročníka v rámci odborných predmetov MOF  a OFI sa zúčastnili dňa 10. októbra 2012 návštevy výstavy Atlantis v Bratislave. Na výstave si odskúšali rôzne výstavné exponáty zamerané na vysvetlenie rôznych pojmov matematiky, fyziky, chémie ... Súčasťou výstavy bol i smútočný ceremoniál pochovávania v starom Egypte pod názvom Tajomstvá múmie. Žiaci predstavovali rôznych staroegyptských bohov a aktívne sa zapojili na uvedenom obrade. Výstava hravou formou spestrila už získané poznatky z rôznych vedných disciplín a histórie.

            Ďalšou zastávkou bola výstava O troch centoch, ktorú v Detskom múzeu  v Bratislave usporiadala Slovenská sporiteľňa. Na výstave sa nachádzali rôzne stanovištia ako napríklad euromince a ich okraje, účet, pôžička, čo robí banka, sporenie, peniaze kedysi, rozpočet. Žiaci  na úvod dostali kartu s 10,- EUR  vkladom. Ich úlohou bolo prejsť všetky stanovištia a urobiť správne rozhodnutia aby získali čo najviac financií a zároveň uspokojili svoje potreby. Na záver si vytlačili účet svojich financií, na ktorom bolo zrekapitulované ich hospodárenie s financiami.

            Obidve výstavy žiakov upútali a zaujímavou hravou formou si overili svoje poznatky získané v škole.

          • Srdečný Svetový deň srdca v Seredi - 28.9.2012

          • Srdečný Svetový deň srdca v Seredi - 28.9.2012                      Fotoalbum

             

            Srdce na dlani mali študenti 4.E triedy Obchodnej akadémie v Seredi, keď v uliciach Serede rozdávali neoceniteľné rady, ako si udržiavať zdravý životný štýl. 

            Na  najfrekventovanejších miestach mesta  sympatické dvojčlenné zdravotné hliadky informovali mladých i tých skôr narodených o rizikách kardiovaskulárnych chorôb.

            Okoloidúci sa ochotne pristavovali a so záujmom počúvali študentov. Boli vďační a chválili stredoškolákov za ich ochotu robiť niečo pre iných. Dievčatá  okrem rád rozdávali aj červené srdiečka, kartičky s kódom zdravého života a letáky ku Dňu srdca.

             

            KÓD ZDRAVÉHO ŽIVOTA : (0-30-5-120-80) – toto číslo mali študenti na červených tričkách.

            Čo znamenajú tieto čísla? 

            O = fajčenie, 30 = minimálne 30 minút chôdze denne, 5 = hladina cholesterolu do 5  mmol/l, 120/80 = hodnoty optimálneho tlaku krvi.

            Študenti sa stretli s rôznymi reakciami. Niektorí oslovení mali menej času a chuti porozprávať sa o zdravom živote. Iní sa s radosťou a záujmom pristavili a odpovedali na anketové otázky. Ale bolo aj  viac ako 1000. Deň srdca je osvetu šíriacim projektom, nevyberajú sa počas tohto dňa žiadne finančné príspevky.Všetci dostali za ochotu červené srdiečka, kartičku a letáky s ďalšími odbornými informáciami.

             

            Meracie mesto sa nachádzalo v novom parku na Námestí slobody . Netrpezliví ľudíia sa pistavovali  už od rána. V prvom stánku študentky určovali záujemcom BMI – Body Mass Index je pomer telesnej hmotnosti a výšky, ktorý vyjadruje mieru zdravotného rizika u človeka.

            V druhom stánku merali hladinu cholesterolu v krvi PaedDr. Mariana Kamenská – učiteľka OA Sereď, triedna učiteľka 4.E a zdravotná sestra Elena Lovecká. Záujemcov bolo neúrekom. Tento rok sa nám podarilo zabezpečiť 3 meracie prístroje, a preto sme mohli   vyhovieť minimálne100 záujemcom. Niektorí Seredčania si prišli porovnať výsledky hladiny cholesterolu v krvi z predchádzajúceho roka, iní zavítali medzi nás po prvýkrát. Mnihí boli spokojní, namerali sme však aj veľmi vysoké výsledky cholesterolu a odporúčali sme niektorým čo najskôr navštíviť odborného lekára.

            Tlak krvi testovali ochotné  študentky 4.E triedy v treťom stánku. Hlavne mladí ľudia boli prekvapení nameranými hodnotami.

            Vo štvrtom stánku  pracovníčka Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Galanta merala  cholesterol, cukor a tlak krvi.

            Deň srdca v Seredi sme mohli zorganizovať za finančnej pomoci Mesta Sereď. Toto podujatie má  nesmierny význam  pre širokú verejnosť, ale aj pre samotných študentov. Zážitkovou formou sa naučia mnoho pre zdravý život dôležitých informácií, tiež sa naučia empaticky správať a trpezlivo komunikovať so staršími spoluobčanmi. Naučia sa, aké je dôležité čo najskôr sa začať starať o svoje srdce a svoj život.

             

            O tom, že Deň srdca ja naozaj veľmi prospešným edukačným podujatím, svedčia aj úvahy dobrovoľníkov z OA Sereď:

             

            • na tento deň sme sa tešili už od začiatku školského roka. Veď Deň srdca organizujeme v Seredi po štvrtýkrát. Vopred sme si študovali informácie z internetu o srdcovocievnych ochoreniach a ako im treba predchádzať. Bolo treba naštudovať čo najviac informácií o zdravom stravovaní, aby sme vedeli záujemcom správne odpovedať,
            • pripravovali sme si pútače, informačné nástenky, stánky a dobrú náladu,
            • ľudia boli milí a mali záujem odpovedať na naše otázky, boli vďační za to, že sme ich informovali, ako predchádzať ochoreniam srdca, so záujmom si pýtali  od nás letáky,
            • niektorí okoloidúci nás sami zastavovali a chceli odpovedať na anketové otázky,
            • stretli sme jednu staršiu paniu, nechcela sa s nami veľmi rozprávať, bola smutná a utrápená, tak sme sa jej prihovorili. Povedala  nám, že je na invalidnom dôchodku a má veľké zdravotné problémy. Povzbudili sme ju, že veľmi dobre na svoj vek vyzerá a že život treba brať s úsmevom. Sami sme boli šťastní, že sme jej vyčarili na tvári úsmev. Je to dobrý pocit,
            • naučili sme sa trpezlivo odpovedať na akúkoľvek otázku, naučili sme sa komunikovať s rôznymi ľuďmi,
            • niektorí ľudia si mysleli, že vyberáme peniaze a preto sa pri nás nezastavovali a na diaľku nás obchádzali,
            • stretli sme sa s jednou reakciou staršieho pána, ktorá nás veľmi zaskočila, keď sme sa ho spýtali, či má čas, odpovedal, že je na dôchodku a  nemá čas, no i tak sa pri nás zastavil. Keď sme ho poinformovali, aký je dnes deň odpovedal, že jemu ani „svätená voda“ nepomôže a odišiel,
            • ľudia boli nám vďační, že nemusia čakať a platiť u lekára v ordinácii, veľmi nám ďakovali za túto možnosť,
            • najviac vedomostí mali muži a najmilšie boli mamičky na materskej dovolenke.

          • Literárna exkurzia po Záhorí

          • Literárna exkurzia po Záhorí                    Fotoalbum

             

            V stredu 3. októbra sme sa všetci žiaci druhého ročníka zúčastnili literárno-historickej exkurzie po Záhorí.

            Privítala nás  dedinka Borský Mikuláš. V rodnom dome básnika Jána Hollého sme si mohli poprezerať autentickú izbu, v ktorej sa Ján Hollý narodik, prebýval a vyrastal. Záznam o jeho narodení nachádzame v matričnej knihe, kde bolo pri jeho mene okrem iného uvedené aj slovo „plebis“, čo znamená obyčajný. Teda rodičia, Vavrinec a Alžbeta, boli roľníkmi. Pani sprievodkyňa nám okrem života Jána Hollého priblížila aj históriu obce. Zistili sme, že slovom Búri sa označujú obyvatelia dediniek Burský Peter, Burský Mikuláš a Burský Jur (historické názvy obcí).  Taktiež sme sa dozvedeli, že mnohé významné osobnosti pochádzajú z tejto obce: geograf Víťazoslav Cintula či architekt Fridrich Weinwurm. Od histórie obce sme prešli k histórii domčeka. Jeho história sa začala písať v 2. polovici 18. storočia. Na dvore je umiestnený pamätník venovaný práve Jánovi Hollému. Dozvedeli sme sa množstvo praktických informácií- na čo slúžia nízke dvere a malé okná, k čomu slúži nízky strop a aké využitie malo visuté ohraničenie dverí. Po podpísaní sa do knihy návštev sme opäť sadli do autobusu.

            Druhou zástavkou nám bola obec Hlboké. Tu sme navštívili Pamätnú izbu J. M. Hurbana. Pani sprievodkyňa nám rozpovedala príbeh jeho života a jeho lásky Anny Jurkovičovej- prvej slovenskej herečky.  Zistili sme podrobnosti o návšteve  Ľudovíta Štúra, ktorý plánoval Hurbana odhovoriť od svadby – na základe sľubu z Devína, ktorý hovoril o tom, že sa nikdy neoženia. Štúr však videl, že nie je žiadna nádej a sobáš sa uskutočnil. S Aničkou Jurkovičovou mal 9 detí. Najstarším z jeho synov bol aj známy spisovateľ Svetozár Hurban Vajanský.  Po prezretí množstva dobových dokumentov a malieb sme sa presunuli na cintorín. Pripomenuli si dôležité fakty o jeho živote pri vysokej mohyle, ktorú dali vďační Hlbočania postaviť na pävodnom mieste, kde mal byť pochovaný J.M.Hurban a kam boli prenesené jeho pozostatky neskôr.Taktiež si prezreli aj jeho prvý, starý hrob. Autorom mohyly  je Dušan Jurkovič.

            Malebná dadinka  Naháč a múzeum  Juraja Fándlyho bola našiu ďalšou zastávkou.  Bývalá budova fary, kde Juraj Fándly 27 rokov pôsobil, zaliata ešte letným slnkom nás pohostila Fándlyho jabĺčkami. V prvej časti sú dokumenty o jeho živote, fotokópie jeho diel a statí, ktorými sa snažil priblížiť nové plodiny roľníkom. Ďalšie miestnosti prezentujú odievanie a zamestnanie roľníckeho obyvateľstva v tomto regióne. V záhrade sa nachádza aj známa Fándlyho jabloň, ktorá nekvitne, ale aj tak rodí jablká.

            Do obce Dobrá Voda sme zamierili, kvôli poslednému odpočinku nášho bernolákovského spisovateľa. Na miestnom cintoríne  pri hrobe Jána Hollého sme si pripomenuli jeho tvorbu. Pripomenuli sme si, že ho tu prichýlil priateľ- kňaz Martin Lackovič po tom, čo už bol v značne zlom fyzickom stave – najmä kvôli požiaru na jeho predošlej fare v Maduniciach.

            Posledné miesto našej návštevy bol Klasicistický kaštiel v Dolnej Krupej. Zaujala nás bohatá história rodu  Brunsvikovcov i Chotekovcov. Počuli sme o osudoch L. v. Beethovena, navštívili sme i jeho domček (pôvodne dom záhradníka), ktorý stojí hneď vedľa kaštieľa. Dozvedeli sme sa, že práve na týchto miestach skladateľ skomponoval Sonátu mesačného svitu. Taktiež o jeho „zakázanej“ láske ku Giuliette Guiccardiovej, ktorej matka bola z rodiny Brunsvikovcov.  Spoznali sme aj Máriu-Henrietu Chotekovú, zakladateľku najväčšieho rozária v strednej Európe. Naše kroky zamierili na koniec malebného parku. Stojí tam sekvojovec mamutí, ktorý má 1,3 m obvod kmeňa takmer päť metrov a dosahuje výšku vyše 45 metrov. 

            Unavení po náročnom dni plnom zážitkov a informácií sme opäť nasadli do autobusu a vybrali sa späť do Serede.

            Matej Horňák

          • Vyhodnotenie 17. veľtrhu FIF

          • Vyhodnotenie – učiteľské hlasovanie                   Fotoalbum

             

            Umiestnenie   Firma                                      Trieda

            1. miesto       Home-R Construkcion, a. s.   4. A1

            2. miesto       Črepiny                                 4. A2

            3. miesto       Pradas, a. s.                          4. E2

            4. miesto       Temu wear, s. r. o.                4. B1

            5. miesto       Stav                                      4. E1

            6. miesto       FH Clothes, s. r. o.                4. C1

            7. miesto       Postav, s. r. o.                       4. B2

            8. miesto       Deva shoes, s. r. o.               4. C2

             

            Vyhodnotenie - Najkreatívnejšia schránka

             

            Firma Temu wear, s. r. o.  4.B1

            autor : Diana Francistiová

             

             

            Vyhodnotenie – žiacke hlasovanie

             

            Umiestnenie   Firma                                   Trieda

            1. miesto      Stav                                     4. E1

                                Pradas, a. s.                         4. E2

            2. miesto      Temu wear,  s. r. o.              4. B1

            3. miesto      Črepiny                                4. A2

            4. miesto      Home-R Construkcion a. s.   4. A1

            5.- 7. miesto Postav, s. r. o.                        4. B2

                                FH Clothes, s. r. o.                 4. C1

                                Deva shoes, s. r. o.                4. C2