Konečne je tu. Dlho očakávaná lyžovačka. Je nedeľa, 12. februára 2017 - naši prváci, pár druhákov, jeden štvrták a samozrejme traja telocvikári majú zraz pred Billou, kde ich už čaká pripravený autobus, ktorým sa povezú do Terchovej na lyžiarsky kurz. Do kufra autobusu ládujeme plné batohy, kufre, tašky, lyže a lyžiarky. Čo sa nezmestí do kufra, putuje dovnútra autobusu do uličky, príp. na sedadlá. Rozlúčka s rodičmi, zamávanie na odchod a vyrážame. Smer – Terchová. Cestou je veselo, všetci sa tešíme na nasledujúci týždeň, ktorý strávime na horách. Niektorí možno s obavami, či to zvládnu, ale inak spokojní – hlavne, že nebudeme v škole.Cesta ubiehala bez problémov, asi po 2,5 hodine sme dorazili na miesto – do rodiska Juraja Jánošíka – do Terchovej. Ubytovaní sme boli v dvoch penziónoch – dievčatá v penzióne Goral a chlapci v penzióne Festa. Vzdialené boli od seba cca 400 m. Izby boli pekné, útulné, s príslušenstvom a niektoré mali dokonca malú kuchynku na izbe, niekde bola kuchynka na spoločnej chodbičke. Na prízemí penziónu GORAL bola kuchyňa a jedáleň, kde nám podávali raňajky a večere. Nakoľko chlapci v penzióne FESTA túto vymoženosť nemali, chodili na stravu do Goralu.
Každý deň, po raňajkách, sme sa obliekli do otepľovačiek a vetroviek, zobrali lyže, lyžiarky, prilby a už nás pred penziónom čakal malý mikrobus, ktorý nás odviezol do strediska Vrátna – Paseky (čo bolo asi 7 – 8 km) a poobede o 15.00 h prišiel pre nás a rozviezol nás do penziónov. Aby sme sa nemuseli každý deň ťahať s lyžami, mohli sme si ich cez noc nechať uložené v jednej požičovni v stredisku, čo bolo super. Nosili sme so sebou len lyžiarky. Obedy sme mali zabezpečené v lyžiarskom stredisku – v Kolibe Starý dvor, kde sme sa posilnili dobrým jedlom a teplým čajíkom a aj sme si trochu oddýchli.
Lyžovačka bola super, snehu bolo dosť a mali sme nádherné počasie – celý týždeň svietilo slniečko, takže kto si práve urobil malú pauzu na občerstvenie a oddych počas dňa, mohol sa opaľovať na terase reštaurácie. V stredu sme mali voľný deň, bez lyžovania, tak sme si mohli trošku dlhšie pospať, pretože sme raňajky mali o hodinu neskôr. Po obede sme sa išli zrelaxovať do wellness-u v hoteli TERCHOVEC, kde sme sa zohriali vo vírivke, zaplávali si v bazéne a komu sa nechcelo kúpať, zahral si nohejbal alebo bowling. Prosto oddychový deň.
Lyžovanie sme si všetci užívali. Tí najlepší lyžiari lyžovali na veľkom kopci - vyviezli sme sa naň štvorsedačkou, mal dĺžku cca 1 300 m. Slabší lyžiari, ale aj úplní začiatočníci využívali menší kopec, ktorý mal mierny sklon. Na tomto kopčeku si zdokonaľovali svoje lyžiarske umenie. Avšak pre tých, ktorí na lyžiach stáli po prvý raz, sa aj tento kopček zdal strmý. Obrovským problémom pre nich bolo vyviezť sa hore na vleku - pome, a keď sa im to po niekoľkých pádoch konečne podarilo, so strachom v očiach pozreli dolu a odmietli sa spustiť na lyžiach dolu kopcom. No s pomocou telocvikárov svoj strach nakoniec prekonali a po vytrvalom drilovaní lyžiarskeho umenia väčšina z nich tento kopček bez veľkých problémov zlyžovali, z čoho mali obrovskú radosť. Prekonali svoje obavy, naučili sa ovládať lyže a zistili, že lyžovanie je vlastne veľká zábava.
Týždeň ubehol ako voda. Príjemne unavení, trochu opálení a spokojní sme sa v piatok po dobrom obede pobalili, naložili do autobusu a vydali sa smerom domov. Lyžovačka je za nami a ja dúfam, že si všetci odnášame len príjemné spomienky a krásne zážitky.
Ing. Sylvia Sečenová, OA Sereď