Účelový kurz ochrany života a zdravia sme absolvovali tento rok v Terchovej v dňoch 23.9 – 25.9 2015. Počas troch dní sme spojili príjemné s povinným, krásne s užitočným, náročné s oddychovým, moderné s tradičným.
Hneď po príchode do Jánošíkovho kraja nás privítalo príjemné teplé počasie vhodné na prvú turistickú prechádzku. Za Hotelom Diery vedie modrá značka, ktorá nás priviedla do azda najkrajšej časti Jánošíkových dier – do Ostrvného. Rebríky ponad rokliny, vodopády, obrovský skalný kaňon, cez ktorý preteká Dierový potok, to bol kontrast k školským povinnostiam a mestskému ruchu. Za kaňonom sme pokračovali smerom na Podžiar, tu sa Dolné diery končia. Niektorým našim študentom, zvyknutým väčšinu svojho voľného času presedieť pri počítači, aj táto trasa určená rodinám s deťmi, robila „menšie“ problémy. Ale nevzdávali sme sa. V malej dreveničke označenej „bufet“ sme síce občerstvenie nenašli, ale vyčistili sme okolie, chvíľku si posedeli a oddýchli na lavičkách pod ochranou Veľkého Rosutca. Lesným chodníkom sme zbehli do Štefanovej a cesta medzi skalnými tiesňavami nás viedla popod „Modliaceho sa mnícha“. Do nášho penziónu sme prišli podvečer unavení, ale hrdí, že sme bez ujmy na zdraví zdolali náš prvý turistický deň.
Druhý deň nás čakala upravená, po minuloročných záplavách obnovená Vrátna dolina. Rozmanitú krásu prírody sme obdivovali už z kabínkovej lanovky. Chladnejší silný vietor a prevaľujúca sa hmla nám nedovolili zdolať Veľký Kriváň. Museli sme sa vrátiť spod vrcholu a kamenným turistickým chodníkom sme zamierili na Chatu pod Chlebom. Bola to príjemná prechádzka v obkolesení čučoriedok, rôznofarebných vrchov a údolí. Tí, ktorí nemohli absolvovať výstup na Kriváň, čistili okolitú prírodu . Spojili sme príjemné s „enviromentálne“ užitočným.
Poobede sme v Terchovej nemohli obísť sochu nášho národného hrdinu Jánošíka v nadživotnej veľkosti. Na náprotivnom vrchu práve pred niekoľkými dňami postavili drevenú vyhliadkovú vežu „Srdce Terchovej“. Na tom mieste vraj stála „filmová šibenica“ pripravená pre čierno-bieleho Jánošíka - Paľa Bielika. Škoda, že nebola ešte sprístupnená. Využili sme však príjemný čas a po večeri sme si pozreli Terchovú z inej strany. Neďaleko penziónu, v ktorom sme boli ubytovaní, sa nachádza unikátna kalvária. Táto kalvária nemá nijaké kaplnky, zastavenia krížovej cesty predstavujú symbolicky štylizované kamenné kríže a iné sochárske diela. Na vrchole cesty s prekrásnym výhľadom na obec a okolitý kraj sa pod holým nebom nachádza majestátny kamenný oltár.
V deň nášho odchodu sme doobedie využili na návštevu Kostola sv. Cyrila a Metoda, aby sme obdivovali rezbárske umenie terchovských umelcov a ich spoločné dielo Terchovský Betlehem. Pohybujúce sa postavičky sú rozdelené do troch častí. Prvú predstavuje „stará“ Terchová so svojimi remeslami a charakteristickým koloritom, druhú miesto Ježišovho narodenia „skromný“ Betlehem, a tretiu „prepychový“ Jeruzalem.
Pred odchodom do Terchovej sme si spoločne pozreli filmové spracovanie osudu Jánošíka. V múzeu Juraja Jánošíka sme si prehĺbili vedomosti nielen o jeho živote, ale aj o našich národných zvykoch a tradíciách.
Účelový kurz splnil svoj účel. Urobili sme niečo pre svoje zdravie, pre našu prírodu i pre svoju dušu.
PaedDr. Mariana Kamenská