Slnkom zaliata starobylá Nitra, jedno z najkrajších miest Slovenska, privítala 4. 6. 2015 študentov prvého ročníka OA v Seredi. Naše kroky smerovali Horným mestom k hradnému areálu.
K hradnej bráne vedie kamenný most, ktorého zábradlia zdobia štyri kamenné sochy svätcov a štyri vázy z konca 18. storočia. Nad klenbou vonkajšej brány, latinský nápis hlása, že bránu a hradby postavili r. 1673. Dnešné opevnenie hradu je z menšej časti gotické a z väčšej barokové. Dnešné vonkajšie barokové hradby hviezdicovitého fortifikačného systému (podobne v Leopoldove, Nových Zámkoch) s mohutnými nárožnými baštami postavili v záujme lepšej obrany hradu, k čomu dalo podnet dobytie hradu Turkami r. 1663.
História katedrály siaha do dávnej minulosti. Skladá sa z troch chrámových priestorov, ktoré pochádzajú z rôznych dôb a to z kostola sv. Emeráma, horného kostola a dolného kostola. Najstaršou časťou katedrály je kostolík sv. Emeráma, postavený v 11. či až začiatkom 13. storočia , donedávna považovaný za Pribinov kostol. Má svätyňu tvaru podkovy oddelenú od štvorcovej lode víťazným oblúkom. Terajší interiér kostolíka prezrádza dôkladnú rekonštrukciu z rokov 1931-33 vykonanú k jubilejným oslavám 1100. výročia vysviacky prvého kresťanského chrámu v r. 828 v Nitre. Farebné vitráže okien s postavami svätcov Ondreja a Benedikta sú od národného umelca Ľudovíta Fullu, štylizovaný štátny, župný a slovenský znak na západnom múre vyhotovil akademický sochár Ladislav Majerský. Vo výklenku severného múru umiestnená truhlica z tepaného striebra s pozostatkami sv. Ondreja a Benedikta je dielom neznámeho augsburského kovotepca z roku 1647. V južnom múre je relikvia pozostatkov sv. Cyrila, ktoré sa sem dostali z Ríma prostredníctvom biskupa Dr. K. Kmeťku. Poškodenie románskeho kostola vojskami Matúša Čáka ako aj vzmáhanie sa kresťanstva na Nitriansku vyvolali potrebu výstavby nového kostola a síce tzv. horného kostola. Tento jednoľoďový chrám v gotickom slohu, postavili na najvyššom mieste skalnej vyvýšeniny na úzkom priestranstve medzi strmým vrchom a románskym kostolom, s ktorým je aj nateraz spojený. Jeho výstavba trvala od r. 1333 až do r. 1355. Po roku 1711, keď hrad prestal mať strategický význam, celý chrámový priestor v duchu barokového slohu od základov prestavali podľa projektov talianskeho architekta Domenica Martinelliho. Ten pri prestavbe vytvoril uzavretý barokový celok, čo dosiahol uzavretím románskej časti priečnou stenou a zúžením lode dolného kostola. Hlavný oltár, nástenné maľby, maliarska výzdoba, oltárne obrazy, chór s organom a iné sú v slohu vrcholného baroka. Hlavný oltár vysvätili v r. 1732. Horný kostol ako hlavná časť katedrály patrí medzi naše najcennejšie barokové chrámové interiéry. Jeho najvzácnejšími umeleckými pamiatkami je hlavný oltár sv. Spasiteľa s mohutnou stĺpovou architektúrou. Oltár doplňuje fresková maľba na klenbe a predstavuje roj anjelov vznášajúcich sa v oblakoch. Autorom tejto fresky ako aj ďalších na klenbe pod oltárom je rakúsky maliar Anton Galliarti. Najkrajšia fresková maľba uprostred klenby v monumentálnej koncepcii predstavuje scénu nanebovzatia Panny Márie a jej glorifikáciu. Na jednom schode tejto fresky je signatúra: G.A. Galliarti invenit 1720. Kupolová freska znázorňuje scénu oslavy Krista Spasiteľa, ďalšia dvojitú scénu zo života sv. Benedikta pustovníka a tretia nad organovým chórom predstavuje scénu zo života sv. Cecílie. Vo výklenku stojí renesančná krstiteľnica, jedinečné umelecko-remeselné dielo.
V Diecéznom múzeu sme sa dozvedeli o živote a diele sv. Konštantína a sv. Metoda, obdivovali sme vzácne písomné pamiatky. Najväčšiu pozornosť sme venovali Konštantínovmu Proglasu – prevej básni napísanej hlaholikou - prvým slovanským písmom. Zaujali nás aj také významné pamiatky, ako je evanjeliár z 11.storočia známy ako Nitriansky kódex, ktorý je jedinou písomnosťou tohto druhu na území celého bývalého Uhorska. Nechýbajú tu ani známe Zoborské listiny z roku 1111 a 1113, ktoré oznamujú súpis majetkov Benediktínskeho opátstva a ďalších osád.
Pod hradbami sa nachádza súsošie predstavujúce solúnskych bratov sv. Konštantína - Cyrila a Metoda, učencov a vierozvestov, ktorí na pozvanie kniežaťa Rastislava r. 863 prišli na Veľkú Moravu, pôsobili v Nitre a utvorením prvého slovienskeho písma - hlaholiky - a preložením prvých liturgických textov do staroslovienčiny položili základ slovanskej písomnosti a vzdelanosti. Autorkou súsošia je slovenská sochárka Ľudmila Cvengrošová.
Hornú časť Pribinovho námestia, kam smerovali naše kroky, zdobí Kluchov palác, jeho nárožie podopiera Corgoň – socha Atlanta. O tejto postave sa rozprávajú legendy. Autor ho vraj stvárnil podľa kováča, ktorý zachránil mesto pred nepriateľom. Študenti sa dotykali palca na soche Corgoňa s vierou, že im prinesie šťastie pri uzatváraní známok na konci školského roka.
Každá budova lemujúca Pribinovo námestie je svedkom nitrianskej histórie. V strede námestia sa vyníma impozantná socha kniežaťa Pribinu, vysoká 6,60 m, od sochára Tibora Bártfaya. Vladár Pribina dal v Nitre vysvätiť prvý kresťanský kostol na území dnešného Slovenska. V nádherných budovách dookola sídli viacero cirkevných inštitúcií - Diecézny súd, Diecézne pastoračné centrum, Diecézna charita, v dome Pro meritae quieti nájdu kňazi zaslúžený odpočinok.
Na záver našej exkurzie sme vyšli aj k Svoradovej jaskyni. Svätý Svorad istý čas žil v jaskyni asketickým spôsobom života a keď zomrel v roku 1032, jeho telesné pozostatky boli uložené na Nitrianskom hrade, v katedrálnom chráme Svätého Emeráma.
PaedDr. Mariana Kamenská