Pripomenuli sme si ho návštevou pamätných miest v rodnom kraji nášho najväčšieho Slováka.
V Brezovej pod Bradlom, v Národnom dome Štefánikovom, sme navštívili Pamätnú izbu Dušana Samuela Jurkoviča - prvú stálu expozíciu na Slovensku venovanú architektovi – autorovi Mohyly Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Dušan Samuel Jurkovič, najväčší slovenský architekt prvej polovice 20. storočia, je právom považovaný za zakladateľa modernej slovenskej architektúry. V svojej tvorbe cieľavedome uplatňoval prvky ľudovej kultúry i moderné trendy európskej architektúry. Bol autorom nielen pôvabných secesných budov, ale aj moderných funkcionalistických stavieb, či pôsobivých pomníkov a pamätníkov. Za jeho najväčšie a najslávnejšie dielo je právom považovaná Mohyla M.R. Štefánika na Bradle.
Hmlou zahalená Mohyla na Bradle a príroda okolo nej , posledné miesto odpočinku M.R. Štefánika, akoby jemným dažďom smútila za svojím rodákom a pripomínala 100. výročie smutnej udalosti. V nedeľu 4. mája 1919 počas návratu z Talianska do vlasti, kde sa mal M.R. Štefánik ujať funkcie ministra vojny v Československej vláde, sa jeho lietadlo nečakane zrútilo pri Ivanke pri Dunaji. Milan Rastislav Štefánik zahynul spolu s dvomi talianskymi letcami a mechanikom. Štyri obelisky symbolizujú štyri obete leteckého nešťastia a zároveň štyri krajiny, v ktorých Štefánik pôsobil. Mohyla je súčasne symbolom samostatnosti a slobody nášho národa a pamätník významnej historickej udalosti, kedy sa Slováci zaradili medzi slobodné národy sveta.
Položením venca sme aj my vyjadrili úctu a vďaku veľkej osobnosti našich slovenských dejín a zamierili sme do Košarísk - do zrekonštruovaných priestorov rodného domu M. R. Štefánika.
Stála expozícia predstavuje Milana Rastislava Štefánika ako človeka s pozitívami i negatívami, ktorý dokázal trpieť, ale aj milovať, obdivovať krásy nebeskej oblohy, predstavuje rodáka ako znalca umenia a krásnej literatúry, ale aj vedca, cestovateľa, vojaka, politika, diplomata. Prostredníctvom kolekcie takmer 200 vystavených predmetov sme sa preniesli do prostredia, v ktorom Štefánik žil, do spoločnosti, v ktorej sa pohyboval, do dejinných udalostí, v ktorých zanechal dlhú stopu.
Pestrosť a rôznorodosť jeho osobných predmetov svedčí o rozmanitých záľubách a životných túžbach, predstavujú Štefánika ako milovníka krásnych vecí a zberateľa cudzokrajnej etnografie, ktoré si priniesol z ciest po svete (Tahiti, Japonsko, Afrika, Nový Zéland), ale aj vedca – astronóma zahĺbeného v množstve odbornej literatúry, ktorá sa zachovala v jeho knižnici. Obdivovali sme Štefánikov lodný kufor, ďalekohľad, cestovnú žehličku, generálsku čiapku. Trúchlivo na nás zapôsobili predmety z miesta havárie lietadla, letecká bunda, ktorú mal oblečenú v čase havárie a posmrtný odliatok jeho tváre.
Expozícia je doplnená zaujímavými myšlienkami a citátmi tohto veľkého človeka. Najznámejší z jeho citátov môže byť motiváciou pre všetkých:
„ Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem,“