Novinky

       Lipa – tento krásny strom je symbolom Slovanov už od roku 1848, za svoj národný strom ho považujú nielen Slováci, ale i Česi a Slovinci. Zvolenie lipy predstavovalo  národný symbol proti útlaku a agresivite a zároveň jej bola prisudzovaná ochranná sila.

     V spolupráci s Mestským úradom v Seredi sa naša škola zapojila do aktivity „Adoptuj si lipu“, zmyslom ktorej je  výsadba  nových stromov – konkrétne líp na území mesta.

      Dostali sme krásny stromček Lipy malolistej – Tilia cordata „Rancho“. Študenti 1. B triedy tento strom vysadili v rámci hodiny biológie v areáli našej školy. Dúfame, že sa lipe u nás bude dariť a bude nás svojou prítomnosťou tešiť veľa rokov.

V Novembri 89 sa v bývalom Československu uskutočnila nežná revolúcia, ktorá mala za následok pád komunistického režimu. Tisíce nespokojných ľudí si dokázali nenásilnou formou protestu vynútiť politické zmeny a nastolenie základných demokratických princípov v spoločnosti.

Najznámejšie symboly nežnej revolúcie boli štrngajúce kľúče, čiapka budajka, prsty vztýčené do tvaru písmena V či piesne známych osobností kultúrneho života. Aj takto sme si pripomenuli  udalosti spred 32 rokov.

Na jeseň sa príroda oblieka do pestrých šiat! Školský parlament prišiel s dobrým nápadom spestriť život žiakom aj učiteľom, a tak sa druhý novembrový týždeň na našej škole niesol v znamení farieb. O tom, že každá farba má svoju symboliku a význam, sme sa presvedčili sami na sebe.

Každému dňu vo „farebnom týždni“ sme priradili jednu z farieb, ktoré vyjadrujú pocity človeka a zároveň sú farbami prírody a potravy, ktorú konzumujeme.

Pondelok sa niesol v znamení červenej farby – farby zdravého srdiečka a lásky.

V utorok bola modrá farba, ktorou sme si pripomenuli dôležitý význam pitnej vody.

Vo štvrtok školu rozžiarila žltá farby znázorňujúca duševné zdravie, ktorého dôležitosť si uvedomujeme najmä v posledných mesiacoch.

V piatok sme sa obliekli do bielej farby. Je to farba mlieka a zdravej výživy.

Posledný deň bol zelený deň – farba prírody a ekológie.

Prežili sme zábavný týždeň plný farieb. „Farebný týždeň“ sme úspešne absolvovali a pevne veríme, že sme prispeli k tomu, aby sme si uvedomili dôležitosť nášho zdravia, krásy prírody a vzájomného priateľstva.

Jubilejnému 15. ročníku Knižných hodov sme dali názov MAGICKÉ. Magické preto, lebo sme načreli do našich dávnych zvykov a tradícií plných magických úkonov, zariekania, uriekania, čarovania. Každá trieda pripravila prezentácie podľa ročných období a tradičných sviatkov, ktoré sme zverejňovali v Seredských novinkách, na stránkach školy a stránkach Knižných hodov.

Výzvou pre žiakov bolo pripraviť pútavý projekt s rôznymi tvorivými aktivitami. Pestrofarebné paravany o našej ľudovej kultúre si postupne všetci študenti naštudovali a následne riešili kreatívne hádanky, doplňovačky, osemsmerovky, puzzle, spájali príslovia, porekadlá, pranostiky,  vymaľovávali tradičné sviatočné obrázky.

Nielenže sme sa vďaka Knižným hodom naučili históriu známych i menej známych  zvykov a tradícií, ale najúspešnejšie triedy získajú aj zaujímavé odmeny a víťazná trieda sa najviac poteší poukazu na jeden deň (podľa vlastného výberu) bez skúšania.

Vyhodnotenie súťaže

1. miesto - 3. B trieda

2. miesto - 3. A trieda

3. miesto -  2. B trieda

Víťazná trieda 3. B získala poukaz na jeden deň bez skúšania a všetci žiaci umiestnení na 1. - 3. mieste sa potešili vecným a sladkým darčekom

Všetkým študentom ďakujeme za zaujímavé prezentácie, kreatívne hádanky, doplňovačky, krížovky, osemsmerovky, puzzle, príslovia, porekadlá, pranostiky,  tradičné sviatočné obrázky, vedomostné testy a usilovné plnenie aktivít.

Pochvala patrí tiež porote za náročné vyhodnotenie súťaží. 

Ďakujeme triednym učiteľkám za neoceniteľné rady a pomoc počas celých Magických knižných hodov.

Ešte raz vďaka a víťazom blahoželáme!!!

Po minuloročnom online hlasovaní o najkrajšiu tekvicu na sociálnych sieťach sme si tohtoročnú prezenčnú súťaž užili naplno. Žiaci vytvorili nové nápadité plagáty, ktorými vyzdobili chodby našej školy. Do súťaže o najkrajšiu tekvicu sa zapojili všetky triedy, aj keď treba podotknúť, že každá trieda mala svojho hlavného „kreatívca“. Do hlasovania sa zapojili všetci žiaci, ale aj pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci.

1. miesto tekvica č. 5 - IV.A
2. miesto tekvica č. 3 – I.A
3. miesto tekvica č. 4 – III.A

Víťazom blahoželáme a tešíme sa o rok!

Október je misijný mesiac a aj tento rok sme sa počas neho v škole zapojili do kampane Dvakrát dobrá čokoláda. Kto chcel a mohol, podporil kúpou čokolády mládež a deti v misijných krajinách. Spoločne sme vyzbierali 115 €. Čistý zisk smeruje do projektov, ktoré spravuje Pápežské misijné dielo detí.
Ďakujeme Viki, Martinovi a Šimonovi, ktorí pomohli pri predaji a aj každému z Vás, ktorí ste si čokoladu kúpili.

Tradíciou na našej škole je imatrikulačná slávnosť pre žiakov prvých ročníkov. Dňa 15. 9. 2021 sa konali imatrikulácie, ktoré pripravili žiaci 3. A a 3. B triedy, témou bola - armáda. Prijímali sme žiakov - kadetov prvého ročníka do našich radov. Mali možnosť zúčastniť sa dvanástich rôznych disciplín, ktoré preverili a zlepšili ich fyzické, vzdelávacie, pozorovacie a vyjadrovacie schopnosti. Všetci to zvládli na jednotku a s úsmevom na tvári. Prváci si pre nás pripravili zaujímavé tance, ktorými nahnali strach nie len sebe, ale aj nám. V hanbe neostali ani druháci, ktorí prispeli svojim tancom do nášho programu. Naši kadeti nakoniec všetko dobre zvládli a tým sa stali našimi usilovnými a spoľahlivými spolužiakmi. A prísahou aj oficiálnymi a hrdými žiakmi našej školy. Máme radosť, že sa budeme spoločne stretávať na chodbách našej školy.

Viktória Lovászová 3. A

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je duševné zdravie : „stav pohody, v ktorom jednotlivec môže uskutočniť svoje schopnosti, vie zdolávať stresové situácie bežného života a vie produktívne pracovať a vie prispievať do života spoločnosti“.

V spolupráci  s Ligou za duševné zdravie SR v dňoch 7. a 8. októbra 2021 v priestoroch školy i v uliciach mesta naši študenti pomáhali ako dobrovoľníci na 14. ročníku zbierky „Dni nezábudiek“.  Suma, ktorú sa podarilo vyzbierať, je 429,63 € a je určená na fungovanie Linky dôvery a ďalších aktivít napomáhajúcim uľahčiť život ľuďom s rôznymi dušenými  ochoreniami. Poďakovanie patrí hlavne všetkým darcom a taktiež našim dobrovoľníkom, žiakom 2. ročníka, ktorý rozdávali modré nezábudky. Symbol modrej nezábudky nech nám pripomína krehkosť duševného zdravia človeka, ktoré je nemenej dôležité, ako zdravie fyzické...

Prvou pamiatkou našej cesty po stopách nielen literárnej histórie, bola najvýznamnejšia sakrálna stavba a gotický skvost mesta  - Dóm sv. Martina. Na vrchole 85 m vysokej veže sa na pozlátenom vankúši nachádza 300 kg ťažká kópia uhorskej koruny. V krypte Dómu ležia pozostatky osvietenského spisovateľa J. I. Bajzu.

K ďalším významným pamiatkam, ktoré sme neobišli, bol Palác Uhorskej kráľovskej komory. V rokoch 1847-1848 tu Ľ. Štúr , predseda Slovenského národného hnutia a vtedajší poslanec SNR za mesto Zvolen, hájil záujmy slovenského ľudu.

Stará budova Academie Istropolitany dnes slúži mladým študujúcim divadelníkom na Vysokej škole múzických umení. V roku 1465 ju založil kráľ Matej  vôbec jako prvú univerzitu na Slovensku, mala štyri fakulty. Poskytovala humanistické, teologické učenie, plus vzdelanie v prírodných vedách. Sto rokov pred Galileim sa tu prednášalo o tom, že Zem možno krúži okolo Slnka a nie opačne ako sa vtedy všeobecne verilo. Fungovala ani nie tridsať rokov.

Dušou kultúrneho a spoločenského života je Hlavné námestie, ktorému dominuje kamenná fontána z roku 1572 pripomínajúca legendu o rytierovi Rolandovi, ochrancovi mestských práv.

Pod názvom Stará radnica treba rozumieť komplex budov z rôznych slohových období, v ktorom od stredoveku sídlila samospráva slobodného kráľovského mesta na čele s richtárom.

 Skvostom palácovej a klasicistickej architektúry Bratislavy je palác ostrihomských arcibiskupov, známy ako Primaciálny palác. V Zrkadlovej sieni tohto paláca bol v r. 1805 podpísaný tzv. Bratislavský mier medzi Františkom I. a Napoleonom. V reprezentačných priestoroch Primaciálneho paláca sme sa pokochali prehliadkou unikátnej zbierky 6 anglických tapisérií zo 17. storočia, ktoré zobrazujú starú antickú povesť o láske kňažky Hero k Leandrovi.

Turistickou atrakciou je prehliadka  hlavného mesta turistickým vláčikom. Aj my sme  využili túto možnosť. Okružná jazda Bratislavou cez okná červeného vláčika zapôsobila na nás intenzívnejšie  a romantické zákutia historických častí čarovnejšie.

 Prestávku sme si urobili na Bratislavskom hrade, ktorý  patrí k najvýznamnejším dominantám Bratislavy. Viaže sa k nemu i prvá písomná zmienka o Bratislave z roku 907.

Pred historickou budovou SND, ktorá bola postavená podľa návrhov architektov Ferdinanda Fellnera a Hermanna Helmera a otvorili ju v roku 1886, sme si pripomenuli miesto, odkiaľ išla Prvá konská železnica na Slovensku. Bola sprevádzkovaná v roku 1840 a viedla z Bratislavy do Svätého Jura, do roku 1846 bola predĺžená cez Trnavu až po Sereď. 

Evanjelické lýceum bolo založené v roku 1606 Davidom Kilgerom. V roku 1714 sa stal rektorom   lýcea polyhistor Matej Bel, ktorý povzniesol jeho úroveň, zmodernizoval školu, zaviedol prírodovedné predmety a zreorganizoval systém vyučovacieho procesu. Jeho hlavným cieľom v škole bolo vychovať silné kresťanské osobnosti. K histórii lýcea sa viažu mená mnohých významných slovenských dejateľov. V Evanjelickom lýceu sme navštívili Dvoranu – bývalú zborovňu, kde sa schádzali pedagógovia národného obrodenia.

V školskom roku 1836 – 1837 sa Ľ. Štúr stal nehonorovaným námestníkom prof. J. Palkoviča na lýceu (Katedra reči a literatúry slovenskej), prednášal českú a poľskú gramatiku a dejepis, o slovanských a európskych literatúrach. Predurčoval ho k tomu najmä kredit bývalého vynikajúceho študenta a erudovanosť v latinskom jazyku. Po ukončení dbojročného štúdia v Halle  sa vrátil do Bratislavy a začal opäť pôsobiť na Katedre reči a literatúry slovenskej. V uvedenom období výrazne narastal tlak maďarských predstaviteľov na Slovákov, čo prinútilo Ľ. Štúra a slovenských národovcov žiadať ochranu u panovníka.V roku 1842 zorganizoval Ľ. Štúr podpisovú akciu pod Slovenský prestolný prosbopis, ktorý predložili slovenskí národovci cisárovi ako protest proti nútenej maďarizácii v cirkvi a v školách. Pre túto činnosť bol cirkevnou komisiu vyšetrovaný ako nepriateľ vlasti a zbavený prednášania na lýceu

Rok 1843 venoval Ľ. Štúr otázke spisovného jazyka (viď. ďalej), rozbehol aktivity na vydávanie novín a ich literárnej prílohy a v roku 1844 pomáhal zakladať spolok Tatrín. V marci 1844 musel definitívne odísť z evanjelického lýcea. Na protest proti odvolaniu Ľ. Štúra z funkcie zástupcu Katedry reči a literatúry slovenskej sa 22 študentov rozhodlo opustiť lýceum. Trinásť z nich potom dokončilo štúdiá v Levoči. Janko Matuška pri tejto príležitosti zložil text súčasnej štátnej hymny, ktorú študenti spievali pri odchode z lýcea na melódiu ľudovej piesne Kopala studničku pozerala do nej.

Poslednou zastávkou našej exkurzie bol Grasalkovičov palác nazývaný aj Prezidentský palác je budova, ktorej architektúra sa ponáša na obdobie rokoka. Od roku 1996 sa v nej nachádza sídlo prezidenta Slovenskej republiky. História paláca siaha až do roku 1760,  kedy ho dal postaviť gróf Anton Grasalkovič (Grassalkovich) povolaním advokát, neskôr aj predseda Uhorskej kráľovskej komory a šlachtic chorvátskeho pôvodu.

Gaudeamus prednáškové a konzultačné dni

Žiaci našej školy sa mohli oboznámiť v Bratislave v Inchebe s ponukami pomaturitného štúdia na Slovensku a v Čechách. Zástupcovia vysokých škôl ponúkli študentom informácie o štúdiu, fakultách, študijných programoch, o vybavení školy aj o rôznych aktivitách. V prednáškovej miestnosti si mohli vypočuť, čo ich všetko čaká pri štúdiu a hlavne, aké uplatnenie budú mať po skončení vysokej školy.

Ak  sa študenti ešte nerozhodli akú školu si vybrať, nevybrali si programy na ktorú fakultu majú predpoklady, potom sa môžu zaregistrovať a urobiť si online Test študijných typov. Zistia  tak, na ktoré študijné oblasti sa najlepšie hodia a ľahšie si vyberú tú najlepšiu školu.

JA Europe v spolupraci s EIT Food zorganizovalo medzinárodny hackaton s témou “World Food Day Foodathon”, ktorý sa uskutočnil v dňoch 13. – 15. októbra 2021(on-line).

Úlohou súťažiacich tímov bolo vybrať si jednu z troch výziev, zameraných na problematiku zdravého životného štýlu a plytvania jedlom.

Žiaci 3. ročníka Obchodnej akadémie v Seredi - Lara Vajdíková, Damián Tengeri a Veronika Koláriková, ktorí navštevujú voliteľný predmet Aplikovaná ekonómia,  sa zúčastnili tejto výzvy a vytvorili spoločný tím so žiakmi z africkej  Zambie a ostrova Maurícius. Vybrali si výzvu: plytvanie jedlom a jeho vplyv na životné prostredie.

Náš tím navrhol výrobu ekologických obalov – konkrétne to bola kokosová miska, ako vedľajší produkt po očistení kokosového orecha a jedlý obal na polievku, vyrobený z potravín. Obal je možné po skonzumovaní polievky následne zjesť. Výroba týchto inovatívnych bezodpadových produktov má pozitívny vplyv na životné prostredie – odstráni hromadenie plastového odpadu a v konečnej miere zabráni  globálnemu otepľovaniu.

Bola to skvelá príležitosť spoznať nových ľudí z iných krajín. Nakoľko stretnutie tímov prebiehalo on-line, spolupráca bola o trochu náročnejšia kvôli technickým problémom.

Aj napriek tomu náš tím obsadil krásne 1. miesto v medzinárodnej konkurencii 9 tímov, ktoré riešili rovnakú výzvu.

Ďakujeme organizátorom z JA Europe, JA Africa a EIT Food za príležitosť zapojiť sa do danej aktivity, za možnosť riešiť vybrané výzvy a svojimi nápadmi tak prispieť k ochrane životného prostredia.

                                                       Veronika Koláriková, žiačka 3. B triedy Obchodnej akadémie v Seredi

"ZAV Talenty druhých ročníkov" v súťaži absolvovali všetci žiaci tri zostavy - minútovky, odpis s penalizáciou 50 a odpis s penalizáciou 100. Desaťminútovka bola štandardný odpis textu z obrazovky s penalizáciou 50 a 100 úderov za neopravenú chybu, tréningový cyklus pozostával z 25 cvičení. Úlohou súťažiaceho bolo zvládnuť desaťminútovky na čo najnižší počet chýb. Našu školu reprezentovali šikovní desiati žiaci druhých ročníkov. Z pomedzi 237 súťažiacich v písaní na PC dňa 6. októbra 2021 mali naši druháci veľmi pekné umiestnenia. Ďakujeme za reprezentáciu školy a zároveň im blahoželáme za pekné výsledky.

Národné kariérne centrum pripravilo pre študentov päť vysielaní virtuálnych DOD na päť rôznych tém.

Cieľom je, aby sa študenti dozvedeli čo najviac informácií o VŠ a fakultách cez videá vysokých škôl. Budú mať možnosť sa aktívne zapájať do diskusie cez online chat, klásť otázky o tom, čo ich zaujíma.

Témou vysielania č.1 je: Čo sa na našej VŠ študuje a aké je uplatnenie – 13. až 14.10.2021.

Na odkaze nižšie, je otvorená registrácia. Po vyplnení krátkeho formulára bude študent zaregistrovaný. 

Kým začne vysielanie, študent bude dostávať emailom aktuálne informácie o virtuálnom dni otvorených dverí a zúčastnených VŠ. 

V stredu 13.10.2021 o 8:00 sa mu otvorí prístup medzi VŠ a fakulty, ktoré budú vysielať, vysielanie končí vo štvrtok o 13:00

Je to ideálne miesto na to, aby študenti využili možnosť naživo klásť otázky, na ktoré mu budú VŠ a fakulty odpovedať. Na otázky bude odpovedať zástupca univerzity alebo fakulty naživo.

Zoznam vysielateľov (VŠ a fakúlt) nájdete na nasledujúcom odkaze:

Jesenné slnečné počasie nám prialo na našej literárnej exkurzii po pamätných miestach pôsobenia našich slovenských národovcov. So žiakmi druhého ročníka sme zamierili do Borského Mikuláša na Záhorí k malebnému rodnému domčeku Jána Hollého. Milá pani sprievodkyňa nám pútavým slovom priblížila významnú osobnosť Jána Hollého, propagátora prvého spisovného jazyka – bernolákovčiny. Pod lipou, ktorú zasadil Eugen Suchoň, pri pomníku J. Hollého sme zapálili kahančeky a položili spomienkovú kyticu kvetov.

Odtiaľ naše stopy viedli do Hlbokého, do pamätnej izby spojenej s menom štúrovca Jozefa Miloslava Hurbana a na miestnom cintoríne pri mohyle sme sa poklonili jeho pamiatke položením kytice kvetov a zapálením kahančekov. 

S menom osvietenského spisovateľa Juraja Fándlyho je spojené i naše mesto Sereď. Veď tri roky pôsobil u nás ako kaplán Pod zrekonštruovanou strechou Fándlyho fary v Naháči sme si pripomenuli „štyri„pilulky“ na zachovanie pevného zdravia, ktoré odporúča  tento osvietenec. Sú to „mysle veselosť, srdca dobrota, miernosť v jedle a trúnku, lahodné tela pohybuvání“.

Poslednou zastávkou je Dolná Krupá. Klasicistický kaštieľ pripomínajúci atmosféru minulých storočí by bolo škoda obísť. Žiaľ, tento rok sme nemohli zasadnúť do koncertnej freskovej sály, pretože interiér kaštieľa sa renovuje. Pri zaujímavom zanietenom vyklade pani sprievodkyne sme dumali  nad dojímavými životnými príbehmi „ružovej“ grófky Márie Henriety Chotekovej. Priateľ rodiny Brunsvikovcov Ludwig van Beethoven práve tu skomponoval  Sonátu mesačného svitu a venoval ju krásnej Juliette. Na nabratie energie využijeme päťdesiatmetrovú sekvoju v parku kaštieľa pýšiacu sa titulom

 „Strom roka 2019.“ Neobišli sme ani Rozárium – voňavú časť parku, kde sú zasadené ruže rôznych farieb a vôní – ako spomienka na Ružovú grófku.

Poznatky získané touto zážitkovou formou rezonujú v našich mysliach a natrvalo sa stávajú súčasťou našich vedomostí. Uvedomujeme si, že aj náš región je plný zaujímavých osobností, kultúrnych pamiatok a historických miest, ktoré by sme mali spoznávať.

V spolupráci s Úniou nevidiacich Slovenska žiačky 2. A a 2. B triedy zbierali v uliciach Serede 24. septembra 2021 finančné príspevky v zbierke Biela pastelka. Každému ochotne vysvetlili, pre koho sú peniaze zo zbierky určené - pre nevidiach a slabozrakých. Podarilo sa im vyzbierať sumu 105 €. Veríme, že budú využité na uľahčenie života nevidiacich. Je potešiteľné, že aj v dnešnej nie ľahkej dobe sa stále nájdu ľudia, ochotní pomáhať iným. Všetkým darcom zo srdca úprimne ďakujeme!

V dňoch 23. - 30.09.2021 sa naša škola zapojila do Európskeho týždňa športu. V rámci tohto týždňa sme so žiakmi uskutočnili súťažné aj hravé disciplíny: florbal, volejbal, badminton, skok do diaľky z miesta, hod granátom, posilňovanie, člnkový beh, výdrž v zhybe, hod medicinbalom z miesta.Zúčastnilo sa 120 žiakov, vrátane učiteľov. Všetci sme si z chuti zašportovali. Disciplíny sme prevádzali vonku za krásneho počasia a pri škaredom v telocvični. Žiaci nás milo prekvapili svojou súťaživosťou a výkonmi a už teraz sa tešíme na budúci ročník Európskeho týždňa športu. Zároveň sa nevieme dočkať športových výkonov v súťažiach v rôznych športových disciplínach v rámci stredných škôl. 

Srdce na dlani mali študentky 3.B triedy, keď svojim spolužiakom, učiteľom a zamestnancom školy rozdávali neoceniteľné rady, ako si udržiavať zdravý životný štýl. Dievčatá v červených tričkách s  KÓDOM  ZDRAVÉHO ŽIVOTA : (0-30-5-120-80)  vysvetľovali, čo znamenajú tieto čísla: 

O = fajčenie, 30 = minimálne 30 minút chôdze denne, 5 = hladina cholesterolu do 5  mmol/l, 120/80 = hodnoty optimálneho tlaku krvi.

Študenti  okrem rád rozdávali aj červené srdiečka a kartičky s kódom zdravého života. Zároveň merali BMI index a poskytli zdravotnícko–vzdelávacie materiály. 

Starobylá Nitra, jedno z najkrajších miest Slovenska, privítala  študentov druhého a tretieho  ročníka OA v Seredi.

História katedrály siaha do dávnej minulosti. Skladá sa z troch chrámových priestorov, ktoré pochádzajú z rôznych dôb a to z kostola sv. Emeráma, horného kostola a dolného kostola.  Najstaršou časťou katedrály je kostolík sv. Emeráma, postavený v 11. či až začiatkom 13. storočia, donedávna považovaný za Pribinov kostol. V múre sú uchované relikvie pozostatkov sv. Cyrila,  sv Svorada a Benedikta. Horný kostol ako hlavná časť katedrály, patrí medzi naše najcennejšie barokové chrámové interiéry. Jeho najvzácnejšími umeleckými pamiatkami je hlavný oltár sv. Spasiteľa s mohutnou stĺpovou architektúrou. Po prekonaní vyše 150 schodov sme sa kochali nádherným výhľadom na Nitru.

Ďalšou  zastávkou bolo  Diecézne múzeum.  Študenti sa dozvedeli  informácie o živote a diele sv. Konštantína a sv. Metoda, obdivovali sme vzácne písomné pamiatky. Najväčšiu pozornosť sme venovali Konštantínovmu Proglasu – prevej básni napísanej hlaholikou - prvým slovanským písmom. Zaujali nás aj také významné pamiatky, ako je evanjeliár z 11.storočia či Zoborské listiny z roku 1111

Pod hradbami sa nachádza súsošie predstavujúce solúnskych bratov sv. Konštantína - Cyrila a Metoda, učencov a vierozvestov, ktorí na pozvanie kniežaťa Rastislava r. 863 prišli na Veľkú Moravu, pôsobili v Nitre a utvorením prvého slovienskeho písma - hlaholiky - a preložením prvých liturgických textov do staroslovienčiny položili základ slovanskej písomnosti a vzdelanosti. Autorkou súsošia je slovenská sochárka Ľudmila Cvengrošová.

Hornú časť Pribinovho námestia, kam smerovali naše kroky, zdobí Kluchov palác, jeho nárožie podopiera Corgoň – socha Atlanta. O tejto postave sa rozprávajú legendy. Autor ho vraj stvárnil podľa kováča, ktorý zachránil mesto pred nepriateľom. Študenti sa dotýkali palca na soche Corgoňa s vierou, že im prinesie šťastie pri maturitných skúškach.

Každá budova lemujúca Pribinovo námestie je svedkom nitrianskej histórie. V strede námestia sa vyníma impozantná socha kniežaťa Pribinu, vysoká 6,60 m, od sochára Tibora Bártfaya. Vladár Pribina dal v Nitre vysvätiť prvý kresťanský kostol na území dnešného Slovenska. V nádherných budovách dookola sídli viacero cirkevných inštitúcií - Diecézny súd, Diecézne pastoračné centrum, Diecézna charita, v dome Pro meritae quieti nájdu kňazi zaslúžený odpočinok.

Zujímavým objektom je  Zoborský kláštor - barokový kláštorný komplex, situovaný na úpätí vrchu Zobor. Pôvodne tu stál benediktínsky opátsky kláštor sv. Hyppolita z 10. storočia, ktorý zanikol v druhej polovici 15. storočia. Bol to najstarší kláštor na Slovensku vôbec. Neskôr sa stal ústavom pre výchovu kňazov nitrianskeho biskupstva. Existencia kláštora na Zobore sa spomína aj v Zoborských listinách z rokov 1111 a 1113. Jeho zánik sa datuje rokom 1468. Predpokladá sa, že na mieste pôvodného benediktínskeho kláštora bol medzi rokmi 1692 až 1697 vybudovaný nový kláštor rehole kamaldulov. V Zoborskom kláštore  pôsobil aj Romuald Hadbavný, kamaldulský mních, jazykovedec, pisár a archivár, ktorý ako prvý preložil Bibliu do slovenského jazyka. Táto tzv. kamaldulská slovenčina bola bohemizovaným variantom kultúrnej západoslovenčiny z predbernolákovského obdobia, v ktorej vznikli aj ďalšie diela. Najznámejším kamaldulským mníchom však bol Cyprián, ktorý začínal pustovnícky život práve na Zobore. Bol nielen výborným botanikom, lekárnikom a liečiteľom, ale zaujímali ho aj technické vedy.

Habit kamaldulského mnícha tvorila košeľa, škapuliar s kapucňou a opasok. Biela farba odevu symbolizovala čistotu, v praktickom živote mníchov to znamenalo, že dodržiavali prísnu askézu. Ich denný režim pozostával z presne vymedzeného času na prácu a modlitbu. Žili v ústraní, zvyčajne mal každý mních samostatnú celu (eremitku). Väčšinu života strávili v mlčaní.

Na záver našej exkurzie sme vyšli aj k Svoradovej jaskyni. Svätý Svorad istý čas žil v jaskyni asketickým spôsobom života a keď zomrel v roku 1032, jeho telesné pozostatky boli uložené na Nitrianskom hrade, v katedrálnom chráme Svätého Emeráma.

Pre prvákov je OA v Seredi od prvých chvíľ stredoškolského  štúdia „škola hrou“. Prvú tému zo slovenského jazyka a literatúry „Učenie sa, získavanie a spracovanie informácií“, sme sa naučili  priamo na mieste činu – v Mestskej knižnici. Ochotné pracovníčky knižnice oboznámili žiakov so základnými informačnými prameňmi, o systéme knižníc na Slovensku,  zásadami vypožičiavania kníh.

Návštevou Mestského múzea  vo Fándlyho fare  si študenti 1. A a 1.B prezreli  prezentáciu zachytávajúcu históriu Serede a Šintavského vodného hradu. Hrad Šintava, spomínaný už v Anonymovej kronike, sa nachádzal na nádvorí dnešného seredského kaštieľa a jeho štylizovaný obraz je v erbe mesta Sereď. Ústredná sála Mestského múzea je venovaná premene stredovekého kráľovského hradu Šintava na mohutnú renesančnú protitureckú pevnosť.

V Mestskom parku sme navštívili miesta, kde stála už na prelome  11. a 12. storočia viacpodlažná veža obohnaná kamenným múrom a vodnou priekopou s mostom. Z okien kaštieľa nás sledovala seredská šľachta, ako si ideme pozrieť  archeologický výskum jej niekdajšieho života. V rozsiahlom zrekonštruovaného bastióne zaujala študentov postava pripomínajúca vojaka, ako na múr zapisuje odslúžené roky v týchto historických priestoroch. AJ v Seredi môžeme nájsť historicky zaujímavé miesta.

So študentmi prvého ročníka sme si pripomenuli 9. septembra Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý odkazuje na konkrétnu udalosť -  prijatie tzv. Židovského kódexu. Vláda ľudáckej  Slovenskej republiky prijala tzv. Židovský kódex (Nariadenie o právnom postavení Židov č.198/1941 Sl. z.) 9. septembra 1941, teda presne pred 80 rokmi. Kódex bol najrozsiahlejšou právnou normou vojnového slovenského štátu. Obsahoval celkovo 270 paragrafov. V nich prevažne zhrnul dovtedajšiu protižidovskú legislatívu na Slovensku. Obsahoval však aj nové prvky, predovšetkým novú definíciu pojmu "Žid"  na rasovom základe. Do právneho poriadku zavádzal aj pojem "židovský miešanec".

Propaganda ľudáckeho režimu označovala kódex za prísnejšiu protižidovskú právnu normu, akou boli obdobné normy v nacistickom Nemecku. V dôsledku uplatňovania protižidovských opatrení a Židovského kódexu bolo židovské obyvateľstvo na konci roku 1941 úplne pauperizované a  sociálne odkázané.

Režim Hlinkovej slovenskej ľudovej strany hľadal riešenie tejto situácie a v snahe zbaviť sa Židov, sa dohodol s predstaviteľmi nacistického Nemecka na deportáciách slovenských Židov na územie pod kontrolou nacistickej Tretej ríše. Transporty, ktoré smerovali do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov začali zo Slovenska odchádzať 25. marca 1942. Do 20. októbra 1942 bolo zo Slovenska vyvezených takmer 57 628 Židov. Ďalšia vlna deportácií Židov začala v septembri 1944, počas okupácie Slovenska jednotkami nacistického Nemecka. Trvala do 31. marca 1945. Sprevádzalo ju masové vraždenie obetí priamo na slovenskom území. Dnes si pripomíname obete holokaustu a rasového násilia.

Súčasťou aktivít boli aj spomienky preživších  prihovárajúcich sa k nám z krátkych filmov EDAH- Seredské svedectvá.

Pozreli sme si aj súbor fotografií známy ako Album z Auschwitzu alebo Album Lili Jacob.  Fotografie boli objavené bývalou väzenkyňou Auschwitzu, slovenskou Židovkou Lili Jacobovou pri oslobodzovaní koncentračného tábora Mittelbau-Dora ( 640km vzdialeného od Auschwitzu ).

Nie je známe, komu bol súbor fotografií určený, ani akou cestou sa dostal do tábora Mittelbau-Dora. Faktom je, že bol nájdený osobou, ktorá prežila a tá našla na fotografiách nielen seba, ale tiež svojich blízkych, rodinu a priateľov, s ktorými bola deportovaná do Auschwitzu, žiaľ, nik z nich naprežil.

Vyhladzovací tábor  Auschwitz-Birkenau symbolizuje celý holokaust, súbor týchto fotografií ukazuje dejiny všetkých transportov, všetkých smerujúcich do vyhladzovacích centier.

Autor farebných fotografií Pawel Sawicki sa snažil vyhľadať v areáli tábora miesta, ktoré sú viditeľné na fotografiách Albumu. Chcel ukázať ich dnešnú prázdnotu, ale zároveň ich jazvy, ktoré sú hlboké a nezmazateľné.