Prvou pamiatkou našej cesty po stopách nielen literárnej histórie, bola najvýznamnejšia sakrálna stavba a gotický skvost mesta - Dóm sv. Martina. Na vrchole 85 m vysokej veže sa na pozlátenom vankúši nachádza 300 kg ťažká kópia uhorskej koruny. V krypte Dómu ležia pozostatky osvietenského spisovateľa J. I. Bajzu.
K ďalším významným pamiatkam, ktoré sme neobišli, bol Palác Uhorskej kráľovskej komory. V rokoch 1847-1848 tu Ľ. Štúr , predseda Slovenského národného hnutia a vtedajší poslanec SNR za mesto Zvolen, hájil záujmy slovenského ľudu.
Stará budova Academie Istropolitany dnes slúži mladým študujúcim divadelníkom na Vysokej škole múzických umení. V roku 1465 ju založil kráľ Matej vôbec jako prvú univerzitu na Slovensku, mala štyri fakulty. Poskytovala humanistické, teologické učenie, plus vzdelanie v prírodných vedách. Sto rokov pred Galileim sa tu prednášalo o tom, že Zem možno krúži okolo Slnka a nie opačne ako sa vtedy všeobecne verilo. Fungovala ani nie tridsať rokov.
Dušou kultúrneho a spoločenského života je Hlavné námestie, ktorému dominuje kamenná fontána z roku 1572 pripomínajúca legendu o rytierovi Rolandovi, ochrancovi mestských práv.
Pod názvom Stará radnica treba rozumieť komplex budov z rôznych slohových období, v ktorom od stredoveku sídlila samospráva slobodného kráľovského mesta na čele s richtárom.
Skvostom palácovej a klasicistickej architektúry Bratislavy je palác ostrihomských arcibiskupov, známy ako Primaciálny palác. V Zrkadlovej sieni tohto paláca bol v r. 1805 podpísaný tzv. Bratislavský mier medzi Františkom I. a Napoleonom. V reprezentačných priestoroch Primaciálneho paláca sme sa pokochali prehliadkou unikátnej zbierky 6 anglických tapisérií zo 17. storočia, ktoré zobrazujú starú antickú povesť o láske kňažky Hero k Leandrovi.
Turistickou atrakciou je prehliadka hlavného mesta turistickým vláčikom. Aj my sme využili túto možnosť. Okružná jazda Bratislavou cez okná červeného vláčika zapôsobila na nás intenzívnejšie a romantické zákutia historických častí čarovnejšie.
Prestávku sme si urobili na Bratislavskom hrade, ktorý patrí k najvýznamnejším dominantám Bratislavy. Viaže sa k nemu i prvá písomná zmienka o Bratislave z roku 907.
Pred historickou budovou SND, ktorá bola postavená podľa návrhov architektov Ferdinanda Fellnera a Hermanna Helmera a otvorili ju v roku 1886, sme si pripomenuli miesto, odkiaľ išla Prvá konská železnica na Slovensku. Bola sprevádzkovaná v roku 1840 a viedla z Bratislavy do Svätého Jura, do roku 1846 bola predĺžená cez Trnavu až po Sereď.
Evanjelické lýceum bolo založené v roku 1606 Davidom Kilgerom. V roku 1714 sa stal rektorom lýcea polyhistor Matej Bel, ktorý povzniesol jeho úroveň, zmodernizoval školu, zaviedol prírodovedné predmety a zreorganizoval systém vyučovacieho procesu. Jeho hlavným cieľom v škole bolo vychovať silné kresťanské osobnosti. K histórii lýcea sa viažu mená mnohých významných slovenských dejateľov. V Evanjelickom lýceu sme navštívili Dvoranu – bývalú zborovňu, kde sa schádzali pedagógovia národného obrodenia.
V školskom roku 1836 – 1837 sa Ľ. Štúr stal nehonorovaným námestníkom prof. J. Palkoviča na lýceu (Katedra reči a literatúry slovenskej), prednášal českú a poľskú gramatiku a dejepis, o slovanských a európskych literatúrach. Predurčoval ho k tomu najmä kredit bývalého vynikajúceho študenta a erudovanosť v latinskom jazyku. Po ukončení dbojročného štúdia v Halle sa vrátil do Bratislavy a začal opäť pôsobiť na Katedre reči a literatúry slovenskej. V uvedenom období výrazne narastal tlak maďarských predstaviteľov na Slovákov, čo prinútilo Ľ. Štúra a slovenských národovcov žiadať ochranu u panovníka.V roku 1842 zorganizoval Ľ. Štúr podpisovú akciu pod Slovenský prestolný prosbopis, ktorý predložili slovenskí národovci cisárovi ako protest proti nútenej maďarizácii v cirkvi a v školách. Pre túto činnosť bol cirkevnou komisiu vyšetrovaný ako nepriateľ vlasti a zbavený prednášania na lýceu
Rok 1843 venoval Ľ. Štúr otázke spisovného jazyka (viď. ďalej), rozbehol aktivity na vydávanie novín a ich literárnej prílohy a v roku 1844 pomáhal zakladať spolok Tatrín. V marci 1844 musel definitívne odísť z evanjelického lýcea. Na protest proti odvolaniu Ľ. Štúra z funkcie zástupcu Katedry reči a literatúry slovenskej sa 22 študentov rozhodlo opustiť lýceum. Trinásť z nich potom dokončilo štúdiá v Levoči. Janko Matuška pri tejto príležitosti zložil text súčasnej štátnej hymny, ktorú študenti spievali pri odchode z lýcea na melódiu ľudovej piesne Kopala studničku pozerala do nej.
Poslednou zastávkou našej exkurzie bol Grasalkovičov palác nazývaný aj Prezidentský palác je budova, ktorej architektúra sa ponáša na obdobie rokoka. Od roku 1996 sa v nej nachádza sídlo prezidenta Slovenskej republiky. História paláca siaha až do roku 1760, kedy ho dal postaviť gróf Anton Grasalkovič (Grassalkovich) povolaním advokát, neskôr aj predseda Uhorskej kráľovskej komory a šlachtic chorvátskeho pôvodu.