Novinky

Starobylá Nitra, jedno z najkrajších miest Slovenska, privítala  študentov druhého a tretieho  ročníka OA v Seredi.

História katedrály siaha do dávnej minulosti. Skladá sa z troch chrámových priestorov, ktoré pochádzajú z rôznych dôb a to z kostola sv. Emeráma, horného kostola a dolného kostola.  Najstaršou časťou katedrály je kostolík sv. Emeráma, postavený v 11. či až začiatkom 13. storočia, donedávna považovaný za Pribinov kostol. V múre sú uchované relikvie pozostatkov sv. Cyrila,  sv Svorada a Benedikta. Horný kostol ako hlavná časť katedrály, patrí medzi naše najcennejšie barokové chrámové interiéry. Jeho najvzácnejšími umeleckými pamiatkami je hlavný oltár sv. Spasiteľa s mohutnou stĺpovou architektúrou. Po prekonaní vyše 150 schodov sme sa kochali nádherným výhľadom na Nitru.

Ďalšou  zastávkou bolo  Diecézne múzeum.  Študenti sa dozvedeli  informácie o živote a diele sv. Konštantína a sv. Metoda, obdivovali sme vzácne písomné pamiatky. Najväčšiu pozornosť sme venovali Konštantínovmu Proglasu – prevej básni napísanej hlaholikou - prvým slovanským písmom. Zaujali nás aj také významné pamiatky, ako je evanjeliár z 11.storočia či Zoborské listiny z roku 1111

Pod hradbami sa nachádza súsošie predstavujúce solúnskych bratov sv. Konštantína - Cyrila a Metoda, učencov a vierozvestov, ktorí na pozvanie kniežaťa Rastislava r. 863 prišli na Veľkú Moravu, pôsobili v Nitre a utvorením prvého slovienskeho písma - hlaholiky - a preložením prvých liturgických textov do staroslovienčiny položili základ slovanskej písomnosti a vzdelanosti. Autorkou súsošia je slovenská sochárka Ľudmila Cvengrošová.

Hornú časť Pribinovho námestia, kam smerovali naše kroky, zdobí Kluchov palác, jeho nárožie podopiera Corgoň – socha Atlanta. O tejto postave sa rozprávajú legendy. Autor ho vraj stvárnil podľa kováča, ktorý zachránil mesto pred nepriateľom. Študenti sa dotýkali palca na soche Corgoňa s vierou, že im prinesie šťastie pri maturitných skúškach.

Každá budova lemujúca Pribinovo námestie je svedkom nitrianskej histórie. V strede námestia sa vyníma impozantná socha kniežaťa Pribinu, vysoká 6,60 m, od sochára Tibora Bártfaya. Vladár Pribina dal v Nitre vysvätiť prvý kresťanský kostol na území dnešného Slovenska. V nádherných budovách dookola sídli viacero cirkevných inštitúcií - Diecézny súd, Diecézne pastoračné centrum, Diecézna charita, v dome Pro meritae quieti nájdu kňazi zaslúžený odpočinok.

Zujímavým objektom je  Zoborský kláštor - barokový kláštorný komplex, situovaný na úpätí vrchu Zobor. Pôvodne tu stál benediktínsky opátsky kláštor sv. Hyppolita z 10. storočia, ktorý zanikol v druhej polovici 15. storočia. Bol to najstarší kláštor na Slovensku vôbec. Neskôr sa stal ústavom pre výchovu kňazov nitrianskeho biskupstva. Existencia kláštora na Zobore sa spomína aj v Zoborských listinách z rokov 1111 a 1113. Jeho zánik sa datuje rokom 1468. Predpokladá sa, že na mieste pôvodného benediktínskeho kláštora bol medzi rokmi 1692 až 1697 vybudovaný nový kláštor rehole kamaldulov. V Zoborskom kláštore  pôsobil aj Romuald Hadbavný, kamaldulský mních, jazykovedec, pisár a archivár, ktorý ako prvý preložil Bibliu do slovenského jazyka. Táto tzv. kamaldulská slovenčina bola bohemizovaným variantom kultúrnej západoslovenčiny z predbernolákovského obdobia, v ktorej vznikli aj ďalšie diela. Najznámejším kamaldulským mníchom však bol Cyprián, ktorý začínal pustovnícky život práve na Zobore. Bol nielen výborným botanikom, lekárnikom a liečiteľom, ale zaujímali ho aj technické vedy.

Habit kamaldulského mnícha tvorila košeľa, škapuliar s kapucňou a opasok. Biela farba odevu symbolizovala čistotu, v praktickom živote mníchov to znamenalo, že dodržiavali prísnu askézu. Ich denný režim pozostával z presne vymedzeného času na prácu a modlitbu. Žili v ústraní, zvyčajne mal každý mních samostatnú celu (eremitku). Väčšinu života strávili v mlčaní.

Na záver našej exkurzie sme vyšli aj k Svoradovej jaskyni. Svätý Svorad istý čas žil v jaskyni asketickým spôsobom života a keď zomrel v roku 1032, jeho telesné pozostatky boli uložené na Nitrianskom hrade, v katedrálnom chráme Svätého Emeráma.

Pre prvákov je OA v Seredi od prvých chvíľ stredoškolského  štúdia „škola hrou“. Prvú tému zo slovenského jazyka a literatúry „Učenie sa, získavanie a spracovanie informácií“, sme sa naučili  priamo na mieste činu – v Mestskej knižnici. Ochotné pracovníčky knižnice oboznámili žiakov so základnými informačnými prameňmi, o systéme knižníc na Slovensku,  zásadami vypožičiavania kníh.

Návštevou Mestského múzea  vo Fándlyho fare  si študenti 1. A a 1.B prezreli  prezentáciu zachytávajúcu históriu Serede a Šintavského vodného hradu. Hrad Šintava, spomínaný už v Anonymovej kronike, sa nachádzal na nádvorí dnešného seredského kaštieľa a jeho štylizovaný obraz je v erbe mesta Sereď. Ústredná sála Mestského múzea je venovaná premene stredovekého kráľovského hradu Šintava na mohutnú renesančnú protitureckú pevnosť.

V Mestskom parku sme navštívili miesta, kde stála už na prelome  11. a 12. storočia viacpodlažná veža obohnaná kamenným múrom a vodnou priekopou s mostom. Z okien kaštieľa nás sledovala seredská šľachta, ako si ideme pozrieť  archeologický výskum jej niekdajšieho života. V rozsiahlom zrekonštruovaného bastióne zaujala študentov postava pripomínajúca vojaka, ako na múr zapisuje odslúžené roky v týchto historických priestoroch. AJ v Seredi môžeme nájsť historicky zaujímavé miesta.

So študentmi prvého ročníka sme si pripomenuli 9. septembra Deň obetí holokaustu a rasového násilia, ktorý odkazuje na konkrétnu udalosť -  prijatie tzv. Židovského kódexu. Vláda ľudáckej  Slovenskej republiky prijala tzv. Židovský kódex (Nariadenie o právnom postavení Židov č.198/1941 Sl. z.) 9. septembra 1941, teda presne pred 80 rokmi. Kódex bol najrozsiahlejšou právnou normou vojnového slovenského štátu. Obsahoval celkovo 270 paragrafov. V nich prevažne zhrnul dovtedajšiu protižidovskú legislatívu na Slovensku. Obsahoval však aj nové prvky, predovšetkým novú definíciu pojmu "Žid"  na rasovom základe. Do právneho poriadku zavádzal aj pojem "židovský miešanec".

Propaganda ľudáckeho režimu označovala kódex za prísnejšiu protižidovskú právnu normu, akou boli obdobné normy v nacistickom Nemecku. V dôsledku uplatňovania protižidovských opatrení a Židovského kódexu bolo židovské obyvateľstvo na konci roku 1941 úplne pauperizované a  sociálne odkázané.

Režim Hlinkovej slovenskej ľudovej strany hľadal riešenie tejto situácie a v snahe zbaviť sa Židov, sa dohodol s predstaviteľmi nacistického Nemecka na deportáciách slovenských Židov na územie pod kontrolou nacistickej Tretej ríše. Transporty, ktoré smerovali do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov začali zo Slovenska odchádzať 25. marca 1942. Do 20. októbra 1942 bolo zo Slovenska vyvezených takmer 57 628 Židov. Ďalšia vlna deportácií Židov začala v septembri 1944, počas okupácie Slovenska jednotkami nacistického Nemecka. Trvala do 31. marca 1945. Sprevádzalo ju masové vraždenie obetí priamo na slovenskom území. Dnes si pripomíname obete holokaustu a rasového násilia.

Súčasťou aktivít boli aj spomienky preživších  prihovárajúcich sa k nám z krátkych filmov EDAH- Seredské svedectvá.

Pozreli sme si aj súbor fotografií známy ako Album z Auschwitzu alebo Album Lili Jacob.  Fotografie boli objavené bývalou väzenkyňou Auschwitzu, slovenskou Židovkou Lili Jacobovou pri oslobodzovaní koncentračného tábora Mittelbau-Dora ( 640km vzdialeného od Auschwitzu ).

Nie je známe, komu bol súbor fotografií určený, ani akou cestou sa dostal do tábora Mittelbau-Dora. Faktom je, že bol nájdený osobou, ktorá prežila a tá našla na fotografiách nielen seba, ale tiež svojich blízkych, rodinu a priateľov, s ktorými bola deportovaná do Auschwitzu, žiaľ, nik z nich naprežil.

Vyhladzovací tábor  Auschwitz-Birkenau symbolizuje celý holokaust, súbor týchto fotografií ukazuje dejiny všetkých transportov, všetkých smerujúcich do vyhladzovacích centier.

Autor farebných fotografií Pawel Sawicki sa snažil vyhľadať v areáli tábora miesta, ktoré sú viditeľné na fotografiách Albumu. Chcel ukázať ich dnešnú prázdnotu, ale zároveň ich jazvy, ktoré sú hlboké a nezmazateľné.